Jarkovská Erika

Recenzie kníh autora


Obrázok knihy
"Naberiem dlaňou sneh. V drobných kryštálikoch sa láme svetlo a blyštia sa ako perličky. Odjakživa ma fascinuje štruktúra snehových vločiek, nádhera neopakovateľných tvarov. Príroda je dokonalá, pomyslím si a zliznem sneh ako zmrzlinu. Zhlboka vdýchnem ostrý vzduch;chvíľu ho podržím v pľúcach ako fajčiar a potom pomaly vydýchnem ústami."
Miesto bez mena. Iba víchor, hmla a mráz ved... číst celéia celú pravdu. A jeden osamelý céder. Igor A. Ďatlov, Zinajda A. Kolmogorovova, Rustem V. Slobodin, Ľudmila A. Dubininova, Jurij N. Dorošenko, Alexander S. Kolevatov, Georgij A.Krivoniščenko, Nikolaj V. Thibeaux-Brignolles a Semjon A. Zolotarjov
V roku 1959 sa študenti a absolventi Uralského polytechnického inštitútu pripravujú na najväčšie dobrodružstvo- pokoriť horu Otorten a zapísať sa do dejín ako prví ľudia, ktorý vystúpili na tento nehostinný vrchol. Navyše expedícia si vybrala nebezpečný čas -v januári, keď teploty tam dosahujú -30 stupňov. Je 22.1. 1959/deň pred odchodom/príbeh sa začína...
Prikryjem sa dekou, sŕkam teplý čaj a cestujem v čase, spolu s veselými mladými ľuďmi som vo vlaku, v horskej chate, stretávam zajatcov, či domorodých obyvateľov a počúvam legendy, ktoré kolujú o tomto tajomnom mieste.
Do hôr sa vybrali deviati, v knihe Eriky Jarkovskej sa ale viac zoznamujem s dvoma účastníkmi: Zinou a Rustemom. Očami týchto dvoch je vyrozprávaný celý príbeh. Kým Zina je rozčarovaná z rozchodu s Jurijom / tiež účastníkom výpravy/, Rustem sa zamýšľa nad tým, prečo do ich skupiny bol na poslednú chvíľu pridelený Semjon. Prvotné nadšenie vystriedajú hádky, zídu z plánovanej cesty a začína boj o holý život...
"Zvíťaziť alebo zomrieť," zachripí Rustem."Zvíťaziť. Inej cesty niet," povie Igor a pomôže Gorjovi na nohy. Spolu s Jurijom ho vezmeme do stredu a vykročíme za vidinou lesa, o ktorom Semjon tvrdil, že nemôže byť ďaleko...
Záhadné úmrtia týchto mladých skúsených turistov zamestnáva vedcov, aj obyčajných ľudí dodnes.Je viac ako 100 možných teórií ...V závere knihy sú zhrnuté fakty o úmrtí, možné teórie a knihy a filmy, ktoré autorku inšpirovali k napísaniu tohto príbehu.
Miesto už má meno. Ďatlovov priesmyk. Iba víchor, hmla a mráz vedia svoju pravdu. A jedna nimi nepokorená hora Otorten šepká svoje meno-nechoď tam...
26/09/2022
Obrázok knihy
Renča napísal/-a o Nemecká krv
"Mama s obľubou vravievala, že Boh vedie iba toho, kto to chce. Ostatných gúľa po ceste ako kamene-raz tu a raz tam. Volám sa Rosina, mám pätnásť rokov a o osude nás, Langových detí, nemám ružové predstavy. Neodvratne smerujeme k úpadku ako kameň hodený z Perlachu..."
Najnovší román Eriky Jarkovskej je príbehom autorkiných predkov, potomkov obyčajných ľudí nemeckej národnosti, ktor... číst celéí z rôznych dôvodov opustili svoju pôvodnú domovinu a usadili sa na našom území. Rozprávanie začína v čase, keď Bratislava niesla názov Posonia a rieka Dunaj sa volala Danubius alebo Donau. Ľudské osudy, ich bolesti a trápenia, či radosti sa odohrávajú prevažne v Turčeku a priľahlej oblasti.
V knihe s akurátnou hrúbkou som sa stretla s viacerými postavami.Každá kapitola začína citátom/ čo sa mi veľmi páči/ a rozpráva príbeh jednej. Postupne, v časovo nadväzujúcom deji som sa zoznámila s Rosinou, Ignatzom, Anastásiou, Antonom a mnohými ďalšími- so skutočnými osobami, aj fiktívnymi. A ako je autorkiným dobrým zvykom, v doslove je vysvetlenie, ktoré sú ktoré.
A keďže patrím k milovníčkam historických románov, potešil ma aj fakt, že okrem príbehu ľudí, som mala možnosť sledovať aj príbeh píly, ktorá kedysi v Hornom Turčeku poskytovala možnosť zárobku robotníkom okolitých obcí, Kremnice, či obyvateľom Turčianskych Teplíc. A nielen to. Je málo beletrie, ktorá približuje naše dejiny podobným spôsobom ako Nemecká krv. V tomto románe som sa dozvedela o mnohých veciach ,o ktorých som nevedela /napr. nosenie bielej hviezdy s hákovým krížom/.Odísť za lepším životom do neznáma, či vrátiť sa na miesto, kde nie ste celkom vítaný je odvážne. No bez obrovskej viery v seba, či ochoty znášať aj nepredvídateľné, to nejde. Áno, dejiny ospevujú kráľov a hrdinov, ale dejiny tvoria aj ľudia žijúci neokázalé životy- milujú, plánujú, snívajú... Moji starí rodičia, vaši rodičia, cudzie deti...
Bol to jedinečný zážitok. Teším sa na ďalší príbeh.
2/10/2024
Obrázok knihy
"Niečo sa tu deje, niečo...znepokojivo nečisté."
Polovica decembra roku 1900, Škótsko... Kým väčšina obyvateľov sa pripravuje na Vianoce, na jednom zo siedmich Flannanových ostrovov sa udeje niečo nečakane zvláštne. Tá udalosť vojde do dejín ako nevyriešená záhada Eilean Mór.
Moderne vybavený maják na škótskom ostrove Eilean Mór. Traja strážcovia sa starajú o to, aby maják ... číst celéstále svietil. No jedného dňa svetlo zhasne a traja strážcovia zmiznú bez stopy. Navyše jedno mólo z dvoch je veľmi zničené. A nikto nevie, ako sa to mohlo stať.
Mám rada záhady, ktoré prebúdzajú moju predstavivosť a pri čítaní tejto knihy som si užila temnú atmosféru príbehu /pochmúrne počasie, zjavenia, či legendy/, aj hľadanie možných príčin zmiznutia troch strážcov./Samozrejme, že ma napadali tiež rôzne príčiny/. Príbeh z pera Eriky Jarkovskej je vyrozprávaný cez postavu Daveny, dcéry strážcu, ktorý zmizol. V krátkom časovom období dvoch týždňov s ňou prežívame strach, nádej, obavy, či sympatie k Rodymu.
Keď sa dozvie, že k majáku vypláva parník, aby zistil, čo sa deje, rozhodne sa pridať k posádke s neutíchajúcou túžbou nájsť svojho otca.
Sú udalosti, ktoré sa slovami ťažko opisujú , musíte ich prežiť. A sú príbehy, ktoré je lepšie prečítať. Takým príbehom je aj Maják: Záhada Eilean Mór.
10/10/2025
Obrázok knihy
Úžasné dobrodružstvo! Viem si to živo predstaviť ako skvelý historicko- dobrodružný film.
11/10/2022
Obrázok knihy
Renča napísal/-a o Mary z Genesee
"Vzali ste im zem, bez opýtania. Komu? Predsa Šónýom. Ach, tak preto je toto všetko...?"
Erika Jarkovská nám predstavuje posledný z príbehov s indiánskou tématikou.
Ako je u nej zvykom, román je o menej známej postave z histórie. Tentokrát ide o ženu Mary Jeminosovú, belošku, ktorá prežila väčšiu časť svojho života so Senekami, mala dvoch manželov a porodila osem detí. Osobný ... číst celéživotný príbeh matky a bojovníčky za práva indiánov je prepletený s historickými udalosťami v rokoch 1743-1833. Bitka "Veľkých lúk" pri Fort Necessity,Veľká indiánska vojna /1763/, podpis Zmluvy Veľkého stromu/1797/, vytvorenie rezervácie Buffalo Creek, či opisy obydlí, svadobného a pohrebného obradu Senekov a Delavarov a iné ... Erika Jarkovská nám ponúka niečo viac ako len pekný príbeh.
Román je rozdelený do 22 kapitol, štyri celky mapujú život Mary a sú oddelené peknými kresbami hlavnej postavy. V Doslove zasa nájdeme podstatné fakty.
Všetko sa začína rozhovorom starej Mary so spisovateľom a lekárom Seaverom, ktorý prišiel na stretnutie, aby napísal knihu o jednej zaujímavej žene...
Dievča /1743-1758/ Pennsylvánia
"Senekovia sami seba nazývajú Ganondawah-Ľudia z hory-,pretože tak sa nazývala hora , ktorú uctievali ako miesto svojho narodenia. Pod úpätím hory sa rozprestieralo jazero Kanandaiga, aj to považovali za posvätné. Senekovia ako všetky domorodé kmene v tej oblasti, boli divosi, nerobila som si o svojej budúcnosti nijaké ilúzie."
V jeseni roku 1743 sa na palube lode narodilo do rodiny írskeho pôvodu dievčatko. Dali jej meno Mary. Loď smerovala do tzn. novej zeme,o ktorej počuli, že je tam lepší život. Rodina Mary a brata jej otca sa usadila a prvých desať rokov sa venovali farme, ktorú si postupne budovali na pôde Šónýov. Za pôdu zaplatili, no napriek tomu mali obavy. Láskaví, no dôslední rodičia zabezpečili deťom vzdelanie prostredníctvom reverenda. Prvé dotyky s láskou a prvý smútok za strýkom. Mary spoznáva krásy i bôle života.V apríli 1758 sa však všetko zmení. A nielen pre Mary.
Žena /1760-1764/ Pennsylványa
"Ach, Déghewanis, sestra naša,"rozplývala sa nad jej zjavom Malá líška, "si vskutku pekná." Nato ju vzali za ruky, každá z jednej strany, a odviedli do osady k ostatným, ktorí už čakali uprostred priestranstva určeného na obrady.
Akú krajinu a miesto považuje takmer pätnásťročné dievča za svoj domov, keď sa narodí na mori? Vystrašená a boľavá zo smútku za svojími blízkymi spoznáva život Senekov. Mary si adoptovali dve sestry. Nazvali ju Déghewanis-Dva hlasy.Objaví sa možnosť vrátiť sa k svojim. Ale vyberá si život po boku prvého manžela Šenindžiho.
Ochrankyňa /1777-1797/ povodie rieky Genesse,Garden
"Všetky národy žijúce v okolí malých jazier južne od Veľkého Ontaria predstavujú prekážku, ktorú vraj treba vyriešiť," dodal znechutene. "A v čom belochom prekážame?" ozval sa zachmúrene Kajentogke. "Predsa v tom, že máme úrodnú pôdu, radi by ju vlastnili oni."
Matky prirodzene ochraňujú svoje deti. Mary však cíti, že musí urobiť aj niečo viac. S oporou svojho druhého manžela zosilnela aj vo vnútri. Keď sa musia usadiť inde, vzniká nová dedina Garden. Nový mlyn priláka nájomcov a zrazu sa karta otočí, ona prenajíma pozemky belochom.
Matka /1810-1817/ osada Garden
"Ach, Veľký Nauwane, ako mám ďalej žiť? Ani nenávidieť a žiadať pomstu nemôžem, ako by sa na matku patrilo, veď vrah aj obeť vzišli z toho istého lona! Vrah a obeť-dve slová, čo jej dlho budú spôsobovať bolesť ako trieska zabodnutá pod hnisajúcim nechtom, ktorú nejde vybrať.
V roku 1824 naozaj vyšla kniha o Mary s názvom Príbeh života pani Mary Jeminosovej. Je obdivuhodné, ako sa dokázala prispôsobiť okolnostiam a len ona sama mohla vedieť, koľko vnútornej sily ju to stálo. Na pozemku bývalej rezervácie vybudovali kasíno.
Joanne Harrisová povedala: "Niektoré knihy si prečítate. Niektoré užijete. A potom sú tu také, ktoré pohltia vás, vaše srdce i vašu dušu." Mary z Genesee je jednou z nich.
11/10/2022
Obrázok knihy
Renča napísal/-a o Ľaliové deti
Z faktov: Národným symbolom kanadského provinčného štátu Saskatchewan je červená ľalia. Tento kvet bol v niektorých školách vypaľovaný deťom na plecia /podobne ako keď sa značkuje dobytok/. Žiakov s týmto symbolom nazývali aj ľaliové deti.
"Modliť sa? zopakoval v duchu trochu vydesene. Pravdupovediac na to myslel najmenej. Veď načo aj, dávno sa vzdal ilúzií, že by mu modlenie v nie... číst celéčom pomohlo." "Lebo tak tomu bolo vždy. Najmä v detstve, keď veril v Boha, v tú všemocnú nadpozemskú bytosť, ktorá ho mala ľúbiť, no nikdy mu nepomohla, aj keď ju o to neraz zúfalo žiadal."
Keď Matthew Scott ovdovie, do susedného domu sa nasťahuje mladý muž Daniel, ktorý sa v Maple Creeku rozhodne ukryť pred nie práve najlepšou minulosťou. Starý Krí ešte netuší, že biely chlapec mu pomôže nájsť odvahu vyrovnať sa s vlastnou bolestnou minulosťou. Keď bývalá baletka Tantoo sa príde rozlúčiť s domom, ktorý predáva, na jej prahu sa objaví minulosť v podobe starého muža. Obaja v duši ukrývajú tajomstvá, o ktorých vedia iba ľaliové deti.
Erika Jarkovská nás prostredníctvom príbehu zavedie do veľmi citlivého obdobia dejín Kanady, keď vláda vydáva nariadenie, aby boli deti pôvodných obyvateľov odobratí z rodín a prevychované v cirkevných školách. Ako sa však neskôr ukázalo, išlo skôr o týranie a zneužívanie ako o vzdelanie. A hoci sa v roku 2009 kanadský premiér S. Harper verejne ospravedlnil a Komisia pravdy a zmierenia vysúdila finančné odškodné, mnohé deti sa toho nedožili, alebo zostali trvalo poznačené na duši.
Zo spomienok:- Akísi muži v uniformách nás vyviedli na dvor. Potom nás natlačili do autobusu, väčšina detí plakala. Pamätám sa ako hovorili, že je to nariadenie."
-Volám sa Lydia Gundersonová, ale v Cross Lake som nemala nijaké meno, iba číslo...
-... dvaja moji bratia v tej škole spáchali samovraždu. Bola som tam šesť rokov, ale nikto mi o tom nikdy nepovedal.
Fiktívny príbeh sa prelína so skutočnými udalosťami a aj výpovede bývalých žiakov internátnych škôl sú autentické. To si na knihách Eriky Jarkovskej veľmi cením. Za zrodom tejto úchvatnej výpovede stojí množstvo času, ktorý autorka vynaložila na nájdenie a overenie faktov. Jej postavy, aj tie fiktívne, majú dušu a ožívajú pred očami čitateľa. Ďakujem za čitateľský zážitok, ktorý vo mne pretrváva aj po dočítaní knihy.
11/10/2022