Košík
tovar
(prázdne)
Kontakt
Účet
-
MEGA VÝHODNE
-
Knihy
-
Nakupte aj
-
Nine Elms
Robert Bryndza Nie je na sklade16,28 €
Do košíka
Recenzie kníh autora
Valéria napísal/-a o Diablova cesta
Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube televíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec a chlapcov pradedko. Hneď v úvode knihy ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestnéh... číst celéo chlapček googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh oresne ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu- nielen ja, ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený, či nevyriešený prípad, sa môže objasniť.
Stačí na to Kate Marshallová…
Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?”.
Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean.
Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje.
Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň.
Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil.
Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu ‘trillerovskú’ atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.
Stačí na to Kate Marshallová…
Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?”.
Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean.
Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje.
Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň.
Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil.
Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu ‘trillerovskú’ atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.
Val napísal/-a o Osudné svedectvo
Osudné svedectvo
ROBERT BRYNDZA
Po dlhšom čase som sa s chuťou zahryzla do krimi príbehu. Výber padol na knihu Roberta Bryndzu. Konkrétne ide o 7. pokračovanie série s hlavnou hrdinkou Erikou Fosterovou.
Hneď na úvod každému potencionálnemu čitateľovi dávam na známosť, že od Roberta je toto moja druhá prečítaná kniha a práve s Erikou Fosterovou som nečítala ani jed... číst celénu. Vôbec to však nevadilo. Kniha obsahuje samostatný príbeh, vyšetrovanie vraždy, no Bryndza nám priblíži aj osobný život Fosterovej- udalosti, ktoré ju doviedli do nového domu, čo tomu predchádzalo a míľniky z jej života, vôbec nebudete stratení, séria sa dá čítať aj samostatne.
“Byrokrati obyčajne kašlú na podstatu toho, čo robia. Iba ich vzrušuje, keď ti môžu odmietnuť podať informácie.”(str.245)
Kniha sa mi páčila, a to veľmi.
Začnem však obálkou… Zbožňujem, ak obálka korešponduje s príbehom a je na nej vystihnutý nejaký moment, prípadne detail z príbehu a Osobné svedectvo toto spĺňa do bodky. Pri čítaní niektorých častí sa vám chĺpky na tele postavia do pozoru, a to aj vďaka obálke.
V prológu sa odohráva vražda. Nie je v príbehu jediná, ale perfektne navodí tú správnu “krvavú atmosféru”. Útok je z pohľadu obete, Bryndza vymyslel perfektný, neokukaný postup trýznenia, ktorý popísal bravúrne. Strach, bezmocnosť, bolesť, dokonca aj posledné výdychy obete boli tak uveriteľné, akoby som v miestnosti stála s vrahom.
Spustí sa vyšetrovanie trestného činu. Hľadajú sa podozriví. Ja, ako zarytá fanúšička záhad, som samozrejme upodozrievala každého muža, ktorý sa v knihe ocitol. Novými a novými zisteniami Eriky, som ich postupne vylučovala, no Bryndza má talent ťahať ma za nos a vylúčení podozriví sa opäť dostali do hry. No na koho padol “Čierny Peter” som si musela počakť až do nervy drásajúceho záveru.
Väčšinou mám problém pamätať si mená, prípadne rolu postavy v príbehoch,v ktorých sa to ľuďmi len tak hemží. V knihe Osudné svedectvo tomu tak nebolo. Postavy sú opísané tak, že si ich jednoducho dokážete vizualizovať a ak nepomôže toto, charakterové črty vám budú v orientácii “kto je kto” veľmi nápomocné. Nie každý autor to s postavami takto vie.
Čo sa týka samotnej postavy Fosterovej, bola presne taká, ako by som si predstavovala, že bude.Je húževnatá, inteligentná, rázna, tvdohlavá, nebojácna… ale… Akoby fungovala len zo zotrvačnosti, čomu sa však netreba diviť. Posledných päť rokov života jej toho naložil na bedrá poriadne veľa a jediné, čo jej pumpuje krv do žíl, je práca, ktorou žije. V novom dome sa preto ani nedokáže zabývať, občas som mala dojem, že ani nechce. Pre koho vlastne?!
Vďaka vyššej moci za Argos(obchodná sieť, ktorá ponúka hádam všetok sortiment aj s donáškou). Za túto vsuvku som autorovi naozaj vďačná. Erika si zaslúži trochu svetla do svojho života v pološere. Snáď Bryndza príde s ďalšou knihou, prípadom pre Fosterovú a bude jej/nám dopriate pokračovanie z jej súkromia.
Parťáci Mossová a Peterson boli skvelý tím nielen v práci, ale aj v súkromí. Dbali o seba navzájom a neváhali podať pomocnú ruku. Nie ako kolegovia, ale priatelia.
Pátranie po možnom motíve a spojitosti medzi postavami ma neprestane nikdy udivovať. Najmä ako v tomto prípade, kde bolo informácií spočiatku žalostne málo, inšpektori dokázali vydolovať priam neexistujúce súvislosti.
Kniha nemá ani 400 strán, ale dokázala som ju prečítať za necelé dva dni. Našepkám, že to je práve kvôli štýlu Roberta, krátkym kapitolám, ktoré udržujú živú dynamiku deja a hlavne preto, že som Osudné svedectvo nedokázala pustiť z rúk. Ani stranu som sa nenudila. Bryndza ma svojím príbehom doslova prišpendlil ku kreslu a pustil až po dočítaní poďakovania (mimochodom, Felton? TEN FELTON sa podieľa na jazykovej korektúre v angličtine?!? paráda!)
Môj obľúbený autor M.W. Craven o knihe Osudné svedectvo povedal: ”Kľukaté, temné a oživené protagonistkou, ktorá si vás získa od prvej strany.”
Nedá sa nesúhlasiť :)
ROBERT BRYNDZA
Po dlhšom čase som sa s chuťou zahryzla do krimi príbehu. Výber padol na knihu Roberta Bryndzu. Konkrétne ide o 7. pokračovanie série s hlavnou hrdinkou Erikou Fosterovou.
Hneď na úvod každému potencionálnemu čitateľovi dávam na známosť, že od Roberta je toto moja druhá prečítaná kniha a práve s Erikou Fosterovou som nečítala ani jed... číst celénu. Vôbec to však nevadilo. Kniha obsahuje samostatný príbeh, vyšetrovanie vraždy, no Bryndza nám priblíži aj osobný život Fosterovej- udalosti, ktoré ju doviedli do nového domu, čo tomu predchádzalo a míľniky z jej života, vôbec nebudete stratení, séria sa dá čítať aj samostatne.
“Byrokrati obyčajne kašlú na podstatu toho, čo robia. Iba ich vzrušuje, keď ti môžu odmietnuť podať informácie.”(str.245)
Kniha sa mi páčila, a to veľmi.
Začnem však obálkou… Zbožňujem, ak obálka korešponduje s príbehom a je na nej vystihnutý nejaký moment, prípadne detail z príbehu a Osobné svedectvo toto spĺňa do bodky. Pri čítaní niektorých častí sa vám chĺpky na tele postavia do pozoru, a to aj vďaka obálke.
V prológu sa odohráva vražda. Nie je v príbehu jediná, ale perfektne navodí tú správnu “krvavú atmosféru”. Útok je z pohľadu obete, Bryndza vymyslel perfektný, neokukaný postup trýznenia, ktorý popísal bravúrne. Strach, bezmocnosť, bolesť, dokonca aj posledné výdychy obete boli tak uveriteľné, akoby som v miestnosti stála s vrahom.
Spustí sa vyšetrovanie trestného činu. Hľadajú sa podozriví. Ja, ako zarytá fanúšička záhad, som samozrejme upodozrievala každého muža, ktorý sa v knihe ocitol. Novými a novými zisteniami Eriky, som ich postupne vylučovala, no Bryndza má talent ťahať ma za nos a vylúčení podozriví sa opäť dostali do hry. No na koho padol “Čierny Peter” som si musela počakť až do nervy drásajúceho záveru.
Väčšinou mám problém pamätať si mená, prípadne rolu postavy v príbehoch,v ktorých sa to ľuďmi len tak hemží. V knihe Osudné svedectvo tomu tak nebolo. Postavy sú opísané tak, že si ich jednoducho dokážete vizualizovať a ak nepomôže toto, charakterové črty vám budú v orientácii “kto je kto” veľmi nápomocné. Nie každý autor to s postavami takto vie.
Čo sa týka samotnej postavy Fosterovej, bola presne taká, ako by som si predstavovala, že bude.Je húževnatá, inteligentná, rázna, tvdohlavá, nebojácna… ale… Akoby fungovala len zo zotrvačnosti, čomu sa však netreba diviť. Posledných päť rokov života jej toho naložil na bedrá poriadne veľa a jediné, čo jej pumpuje krv do žíl, je práca, ktorou žije. V novom dome sa preto ani nedokáže zabývať, občas som mala dojem, že ani nechce. Pre koho vlastne?!
Vďaka vyššej moci za Argos(obchodná sieť, ktorá ponúka hádam všetok sortiment aj s donáškou). Za túto vsuvku som autorovi naozaj vďačná. Erika si zaslúži trochu svetla do svojho života v pološere. Snáď Bryndza príde s ďalšou knihou, prípadom pre Fosterovú a bude jej/nám dopriate pokračovanie z jej súkromia.
Parťáci Mossová a Peterson boli skvelý tím nielen v práci, ale aj v súkromí. Dbali o seba navzájom a neváhali podať pomocnú ruku. Nie ako kolegovia, ale priatelia.
Pátranie po možnom motíve a spojitosti medzi postavami ma neprestane nikdy udivovať. Najmä ako v tomto prípade, kde bolo informácií spočiatku žalostne málo, inšpektori dokázali vydolovať priam neexistujúce súvislosti.
Kniha nemá ani 400 strán, ale dokázala som ju prečítať za necelé dva dni. Našepkám, že to je práve kvôli štýlu Roberta, krátkym kapitolám, ktoré udržujú živú dynamiku deja a hlavne preto, že som Osudné svedectvo nedokázala pustiť z rúk. Ani stranu som sa nenudila. Bryndza ma svojím príbehom doslova prišpendlil ku kreslu a pustil až po dočítaní poďakovania (mimochodom, Felton? TEN FELTON sa podieľa na jazykovej korektúre v angličtine?!? paráda!)
Môj obľúbený autor M.W. Craven o knihe Osudné svedectvo povedal: ”Kľukaté, temné a oživené protagonistkou, ktorá si vás získa od prvej strany.”
Nedá sa nesúhlasiť :)
Valéria napísal/-a o Hmla nad Shadow Sands
Robert Bryndza je stávka na istotu. Skvelé dialógy, perfektne vystavaný príbeh, vyšetrovacie metódy, ktorým uveríte a hlavným hrdinom, Kate a Tristanovi fandíte. Ja teda určite a opäť raz som si nesmierne užila nový Robertov príbeh Hmla nad Shadow Sands. Naozaj má v počte nezvestných “prsty” len hmla a typické anglické počasie?
Už prológ ma namotal a nedokázala som knihu odlo... číst celéžiť ani po prečítaní piatich ďalších kapitol. Sú dosť krátke, takže svižné tempo vyslovene bráni prestať čítať. Veľmi oceňujem, že Robert čitateľovi dovolí žiť s postavami. Kate a jej minulosť ju prenasledujú. Nielen čo sa týka Petera(áno, objavil sa tu opäť a celkom rafinovane- hrozne ma štve postavenie Kate v celej situácii aj v komunikácii s rodičmi=ona si to predsa nevybrala!!! Stalo sa to a žije so svojimi rozhodnutiami so vztýčenou hlavou, i keď nejeden človek by to dávno vzdal. Snahu o rešpekt, úctu a slušný život), ale aj jej pocity pri Jakeovi, jej slabosť pre ľadový čaj, vzťahy s rodinou aj práca na univerzite. A Tristan. Och. Táto kniha bola perfektná aj kvôli nemu. Jeho sestra ma tak štvala. Najradšej by som ňou zatriasla a vylepila jednu výchovnú! Čo si o nej pomyslia- ani raz pri tom nemyslela na pocity Tristana. Samotné vyšetrovanie a rozuzlovávanie prípadu bolo skvelé. Bryndza čitateľa takmer hneď naviedol na správnu stopu, no identita páchateľa nebola zrejmá až do veľkého finále. Aspoň mne určite nie, pretože som podozrievala naozaj každého z privilegovanej bandy, dokonca aj (podľa mňa) nekompetentného nafúkaného Koa. Nečakala som až také drastické zážitky obete, ale na druhej strane, nedostali sme všetko ako na podnose a niektoré udalosti boli opísané len zo zahmlených spomienok, našťastie. Napätie, úžasná mrazivá atmosféra hmlou zahaleného zločinu, to všetko zo stránok doslova sršalo. Ja som nadmieru spokojná a páčil sa mi aj „List od autora” v závere knihy.
Už prológ ma namotal a nedokázala som knihu odlo... číst celéžiť ani po prečítaní piatich ďalších kapitol. Sú dosť krátke, takže svižné tempo vyslovene bráni prestať čítať. Veľmi oceňujem, že Robert čitateľovi dovolí žiť s postavami. Kate a jej minulosť ju prenasledujú. Nielen čo sa týka Petera(áno, objavil sa tu opäť a celkom rafinovane- hrozne ma štve postavenie Kate v celej situácii aj v komunikácii s rodičmi=ona si to predsa nevybrala!!! Stalo sa to a žije so svojimi rozhodnutiami so vztýčenou hlavou, i keď nejeden človek by to dávno vzdal. Snahu o rešpekt, úctu a slušný život), ale aj jej pocity pri Jakeovi, jej slabosť pre ľadový čaj, vzťahy s rodinou aj práca na univerzite. A Tristan. Och. Táto kniha bola perfektná aj kvôli nemu. Jeho sestra ma tak štvala. Najradšej by som ňou zatriasla a vylepila jednu výchovnú! Čo si o nej pomyslia- ani raz pri tom nemyslela na pocity Tristana. Samotné vyšetrovanie a rozuzlovávanie prípadu bolo skvelé. Bryndza čitateľa takmer hneď naviedol na správnu stopu, no identita páchateľa nebola zrejmá až do veľkého finále. Aspoň mne určite nie, pretože som podozrievala naozaj každého z privilegovanej bandy, dokonca aj (podľa mňa) nekompetentného nafúkaného Koa. Nečakala som až také drastické zážitky obete, ale na druhej strane, nedostali sme všetko ako na podnose a niektoré udalosti boli opísané len zo zahmlených spomienok, našťastie. Napätie, úžasná mrazivá atmosféra hmlou zahaleného zločinu, to všetko zo stránok doslova sršalo. Ja som nadmieru spokojná a páčil sa mi aj „List od autora” v závere knihy.
