Tretia zo slávnych kritík Immanuela Kanta, patrí medzi najvýznamnejšie diela západného filozofického myslenia. V slovenskom preklade vychádza po viac než 230-ich rokoch od svojho vzniku po prvý raz.

Kant sa v nej pokúša nájsť spojujúci článok medzi prírodou ako predmetom čistého rozumu a slobodou ako predmetom praktického rozumu. V jej prvej časti rozvíja svoju filozofickú estetiku ako náuku o estetických súdoch a v druhej teleológiu ako náuku o výklade prírody prostredníctvom kategórií účelu. Uplatňujúc koncept súdnosti analyzuje množstvo fenoménov, napríklad krásu v prírode a umení, originalitu umeleckých diel, genialitu, vkus, vznešenosť, či systematickú jednotu prírody. Vychádza v edícii IDEA v preklade Patrície Elexovej a doslovom Miroslava Marcelliho.