Vedecká monografia zachytáva výnimočný fenomén štúrovcov, ktorý zasiahol do všetkých sfér duchovného života pri zániku feudalizmu v polovici 19. storočia. Išlo o moderné zásahy v oblasti jazyka, vedy, osvety, vzdelania, sociálnych reforiem, umeleckej tvorby a politiky, čo vyvrcholilo Slovenským povstaním v rokoch 1848 a 1849 ako špecifickou národnou revolúciou na Slovensku v kontexte európskych revolučných pohybov a myšlienkovom prúdení hegelizmu. Na jeho ideovom základe boli činy Ľudovíta Štúra a štúrovskej generácie vrcholné a zakladateľské. Kritické myslenie štúrovcov je kľúčové smerom k našim dejinám i súčasnej slovenskej štátnosti, lebo bez neho by jej chýbalo historické ukorenenie i súveké ukotvenie v európskych súvislostiach.