Vznik Československej republiky (ČSR) bol oficiálne potvrdený 28. a 30. októbra 1918 dvomi štátoprávnymi aktmi - prijatím vyhlásenia národného výboru Československého v Prahe a Deklaráciou slovenského národa v Turčianskom Sv. Martine. Realizácia československej štátnej suverenity na území Slovenska si však vyžiadala ešte takmer dvojročné konsolidačné obdobie ktoré bolo zavŕšené prijatím Trianonskej mierovej zmluvy v júni 1920. Obdobie , medzi týmito medzníkmi - októbrom 1918 a júnom 1920 - bolo pre Slovensko a jeho politické elity mimoriadne náročné. Autorka Natália Krajčovičová prezentuje v predloženej práci niektoré zložité problémy, ktoré sa prejavili hneď po vyhlásení ČSR a úzko súviseli s procesom začleňovania Slovenska do nového štátu. Ich spoločným menovateľom boli v prvom rade veľké rozdiely, ktoré vyplývali z nerovnakého stupňa vývoja Slovenska a českých krajín. Popri syntetizujúcom pohľade na prvé roky existencie republiky a na ideové a programové smerovanie slovenskej politiky autorka analyzuje aj niektoré zásadné problémy súvisiace so zmenami v administratíve, jej personálnym a finančným zabezpečením a charakterom povojnového režimu na slovensku. V tejto súvislosti venuje pozornosť aj vybraným protagonistom tohto diania: Vavrovi Šrobárovi, Milanovi Hodžovi a Jurajovi slávikovi. Reprezentovali Slovensko nielen ako ministri, ale aj ako poprední predstavitelia agrárneho hnutia, ktoré zohrávalo na Slovensku a v ČSR od jej zvniku až po rozpad veľmi dôležitú ideovú, politickú i ekonomickú úlohu. Skryť popis