Fascinujúci román nielen pre mužov z prostredia slovenskej mafie, ktorý vás vtiahne do deja až budete mať pocit, že autor ho písal podľa skutočnosti. *********************************** ...Týraná a bitá Teova mama rómskym manželom náhle zomrela po zistení zhubného nádoru na ľadvine. Cintorín bol plný Rómov, belochov, známych aj neznámych. Každý sa prizeral na Tea sprevádzaného políciou, ako kráča na pohreb mamy. Obrovská bledá rakva bola plná. Franco hľadel na kamaráta a premýšľal, ako by sa on cítil, keby bol v jeho koži. Zaznel spievajúci hlas farára so slovami ,,už ma obkľúčili smrteľné stony úzkosti záhrobia...“ Teo s hrudou zeme a slzami na lícach sa zahľadel do Francových očí. Po ukončení rómskych piesní na husliach a veľkej base ostalo len smrkanie a plač. Ľudia v zástupe postupovali k Teovi a jeho otcovi. – Úprimnú sústrasť. – s pevne stlačenou rukou a bratským objatím povedal Franco Teovi. – Onedlho sa vidíme, brácho. – pošepkal Teo. Na hrobe ostal Franco sám. Na kopu vencov položil smútočnú kyticu. – Nepoznal som vás, ale som rád, že poznám vaše deti. Váš vianočný šalát bol skvelý. – povedal potichu Franco zosnulej. ... ********************************** ...Franco stál na chodníku pri zaparkovanom čiernom tátošovi pred vstupom do väznice. Od ôsmej rána čakal na prepustenie Tea. Trpezlivo stál a fajčil jednu cigaretu za druhou. Blížila sa desiata hodina a Tea z väznice nevidel ešte stále kráčať k nemu. Bol trpezlivý, kvokol si k tuctu ohorkov. Onedlho sa otvorila brána väznice. Franco sa rozbehol k Teovi a on k nemu. Gangstersky si podali ruky. V objatí sa stisli a potľapkali si po chrbtoch. Skryť popis