Kedysi relatívne úspešný autor rozprávkových kníh, z ktorých jedna vyšla dokonca v Taliansku a niektoré rozprávky sú dodnes v čítankách pre žiakov základných škôl, sa po mnohých rokoch literárnej odmlky vrátil k písaniu, predovšetkým, ako autor sám vraví, po premárnenom živote, premárnených šanciach a obrovskom pocite viny, musel sa pokúsiť túto ťažobu aspoň o miligram zmenšiť. Dosť už bolo rečí, taľafatiek, klamstiev a pretvárok, aby všetko akože dobre vyzeralo. Tento tragikomický príbeh napísaný s istou dávkou humoru, erotiky, sebairónie, amorálnosti môže v istom zmysle šokovať, no v konečnom dôsledku je to len prosba o isté pochopenie, či dokonca odpustenie. Z tzv. „kapitoly sedemnásť rokov kokotom“ Najlepšia bola jeho výslovnosť, keď sa doma vychvaľoval. Ako sme boli v Jelístone, čo znamenalo v Yellovstonskom národnom parku, alebo v Grand Kamióne, čo zas bol Grand Cannyon. Ani Ričmond nebol na zahodenie, to zas mal na mysli vytesaných prezidentov v Mont Rushmore. 90% cesty prespal a zobudil sa, iba keď sa mu chcelo močiť. Najhoršie bolo, že to nikdy nechcel priznať. Keď som niekedy zbadal značku, že trebárs o dve míle bude odpočívadlo, tak som sa ho opýtal Skryť popis