„Každý Barevanson dokáže v iných vyvolať strach.“
Kristián o tom vie svoje. Aristokrati Barevansonovci sa mu bridia. Má v zuboch ich nadutosť, ich snahu ponižovať personál. No nepomôže si. Prácu potrebuje, hoc aj podradnú a mierne znepokojujúcu. Na starosť má totiž najpodivnejšieho jeleňa,...
prečítať celé
„Každý Barevanson dokáže v iných vyvolať strach.“
Kristián o tom vie svoje. Aristokrati Barevansonovci sa mu bridia. Má v zuboch ich nadutosť, ich snahu ponižovať personál. No nepomôže si. Prácu potrebuje, hoc aj podradnú a mierne znepokojujúcu. Na starosť má totiž najpodivnejšieho jeleňa, akého kedy zočil.
Svojím spôsobom ho však bohatá rodina, ktorá akoby zaspala dobu, zároveň aj fascinuje. Predovšetkým Mirabela – rozmaznávaná dcéra. Po chodbách sa potuluje ako duch. Má starú dušu, chvíľu je vzdorná a pyšná, inokedy plachá ako srnka. Pôsobí, akoby na ramenách niesla obrovské bremeno. Prečo sa správa, akoby bola väzňom vo vlastnom dome? A čo stojí za viac než podivným správaním jej bratov?
Opustený chlapec plný hnevu, ktorý nemá nič a dievča, ktoré má zdanlivo všetko. Keď zistia, že si môžu navzájom poodhaliť svety, do ktorých nikdy nemali vstúpiť, ich spojenie je takmer výbušné.
A Barevansonovci sa môžu pripraviť na veľké problémy...
Skryť popis
Recenzie
Jej knihy sú takmer lyrické, éterické ako zo snového sveta E.A. Poa, no zároveň surovo zrkadlia všetky zložité emócie, aké si len dokážete vybaviť. Zámky sú spleťou minulosti a súčasnosti, akoby gotický duch minulých a duch budúcich Vianoc spoločne zorganizovali večierok.
Geniálnu ponurú ba priam až desivú „burtonovskú“ atmosféru majú všetky zámky teda spoločnú, no motívy sa v jej knihách rozhodne neopakujú. To je nesmierne obdivuhodné, nakoľko sa odohrávajú v podobnom prostredí, ktoré je ale zakaždým taktiež niečím iné, než to predchádzajúce. Jelení zámok bol skutočne plný rôznych desivých kuriozít, ktoré predčili zámky ostatné. Teraz nehovorím len o predmetoch, no najmä o ľuďoch aj kliatbe tejto vetvy rodu.
Jelení zámok sa stal hneď po Vlčom mojím obľúbeným. Ukrýva, podľa očakávaní, až neskutočne dobrý príbeh s perfektne vymyslenou originálnou zápletkou. Je krásne s citom napísaný a priam až uhrančivo nezvyčajný, plný aristokratickej výstrednosti.
Hlavné postavy ma ani tentokrát nenechali chladnou a nútili ma prežívať všetko intenzívne spolu s nimi. Vzájomne sa skvelo dopĺňali. Myslím, že Kristián potreboval trochu usmerniť, vniesť do svojho života trocha zodpovednosti, dovoliť si dúfať a vidieť svoje možnosti. Mirabele sa zasa páčilo, že s ňou nezaobchádzal ako s bábikou, ale videl v nej ženu a ukázal jej celý svet, aký by mohla mať, ak by len natiahla ruku a vzala si ho.
Obľúbila som si aj oboch bratov, ktorí boli každí po svojom zlomení, no aspoň jeden z nich v sebe napokon našiel odvahu zachovať sa správne.
Aby som to nejako uzavrela, je niečo nesmierne fascinujúce a krásne v tragédiách Von Barevansonovcov. Akoby vôkol seba vrhali čarovné, ponuré divadelné svetlo. Zviera vám hrudník, no zároveň vás priťahuje, núti vás vidieť jasnejšie. Zamilovať si ich a ich horkosladké príbehy – cesty z temnoty za šťastím, ktoré však nie všetci ujdú do samého konca.