Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes má. Adri jej pekne odpovie: Dnes mám zasa vegemenu. Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: A čo si ty veľryba, že žerieš riasy? Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života. Odrazu sa jej mozgové bunky silno rozkmitajú, zažiaria a ona si spomenie na tú kratučkú chvíľu, keď bola embryom a vyvíjala sa v maminom bruchu. Dôjde jej, že sa nápadne podobala na malilinkú veľrybku, ktorá hltá plodovú vodu a vypúšťa ju otvorčekom v hlave späť! Pozrie sa Bosákovej do očí. Uprene, akoby v nich videla odraz svojej predstavy, a z hrdla jej mocne vytryskne spev vráskavca dlhoplutvého, ako ho raz počula v nejakom prírodopisnom filme. Kde sa to len vo mne berie? pochváli sa v duchu. Bosákovou mykne, očervenie v tvári a otočí sa ku kolegyniam s ukazovákom na čele: Schizofrenička jedna nenormálna! Raz nás tu všetky pozabíja! Iba Valika sa rozosmeje, a aby odľahčila situáciu, poprosí Adri o ešte jednu veľrybiu pieseň. Skryť popis