Hranice sú všade. Či už vni´mame svet tam vonku alebo svoj vnu´torny´ svet, vidi´me urcˇite´ oblasti, te´my alebo entity a vidi´me aj hranice medzi nimi. Oblasti, te´my a entity sa detailne sku´maju´, no hranice ignorujeme. Čo sa da´ na nich sku´matˇ? Hranice cha´peme iba ako ake´si pomyselne´ čiary. Ernest Hartmannn chce uka´zatˇ, že hranice sa daju´ sku´matˇ. So svojimi spolupracovni´kmi ich už nejaky´ čas detailne sku´ma a začal s hranicami v nasˇej mysli. Hranice v nasˇej mysli môžu bytˇ relati´vne pevne´ alebo relati´vne tenke´. „Pevne´ hranice“ znamenaju´ izola´ciu, uchova´vanie veci´ v osobitny´ch priehradka´ch, jednoznačne´ rozlišovanie: čierna verzus biela, dobro verzus zlo, my verzus oni. „Tenke´ hranice“ znamenaju´ pravy´ opak: hranice, ktore´ sa daju´ lˇahko prekročitˇ, sply´vanie alebo miešanie, odtiene šedej namiesto čiernej a bielej. Tieto hranice maju´ taktiež biologicky´ za´klad v mozgu. Skryť popis