…tanec, hudba, láska, bolesť… Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine môj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej. Už tretie pokračovanie “voľnej” série z prostredia najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila). Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu” som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej… náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť? Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment. Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko? Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete- AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne. Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť. Skryť popis