…neskutočne úžasné, silné, emotívne…

To boli prvé tri slová, ktoré vo mne príbeh po dočítaní zanechal. Skutočne, zostala som paf…

Autorka Iveta Klemanová vlani svetu predstavila e-knihu Nesúď, kým nevieš. Už pri jej čítaní som zaňuchala talent, ale kvapka “čohosi” mi tam chýbala. V Búrke som to dostala nie s kvapkou “čohosi”, ale s pretekajúcim pohárom. Búrka bola dokonalá. Možno k tomu prispel tím vydavateľstva, možno “autorkina Miška” a možno za to môže len a len Iveta. Faktom však zostáva, že po tejto Búrke nevyjde slnko. Jej dozvuky v sebe si ponesiete ešte dlho. Dúfam v to, pretože vo mne rezonujú ešte stále(knihu sim dočítala pred týždňom).

Hlavnými hrdinami sú Elliot a Louisa. Pred začítaním sa, som si neuvedomila, že Elliot má po štyridsiatke a dospelú dcéru. Prekvapilo ma to, nepopieram. Čím si prešiel v detstve a neskôr, keď sa mal tešiť z každého okamihu života, mi lámalo srdce. Neskutočne ťažko sa mi čítali jeho spomienky. Zármutok v duši Elliota pretrvával naozaj dlho a svoje srdce uzamkol len pre jednu ženu. Takáto láska sa zdá byť rozprávkovo nereálna. Ja v ňu však verím. Elliot sa upol na dcéru a prácu, kým mu do života nezakričala(doslova) Louisa. Túto ženskú hrdinku som si obľúbila od začiatku. Bola svojská a úprimná, na nič sa nehrala.

Kvitujem autorke, ako zapracovala na profesiách postáv. Klobúk dolu. Či o jednotlivých úkonoch letušiek alebo dosť podrobné povinnosti ohľadne vedenia futbalového klubu, štadióna a dokonca sme nahliadli aj do zákulisia Super Bowl-u. Nepotrebujem si googliť, či je to tak, ako napísala autorka. Verila som jej to a to mi stačí.

Náhody neexistujú a vďaka knihe Búrka tomu naozaj budete veriť. Osud vám do cesty posunie ľudí vždy v pravý čas a ak majú v našom živote zostať, osud ich priveje opäť a zas, až kým sa nepoddáme.

Nádherným príbehom v príbehu bola legenda o Nahej pravde. Nikdy som o nej nepočula, ale musí existovať… aj o nej je táto kniha. O sile lži, o zbytočnosti vysvetľovania a vyvracania fám. Vďaka Klemanovej Búrke si až do konca života budem pripomínať- “Čokoľvek sa o tebe hovorí a nie je to pravda, nerýp sa v tom. Nevysvetľuj, nekomentuj, nechaj ich v tom a ono to prejde samo ako búrka. Len čo začneš veci vysvetľovať a vyvracať,bude sa to vliecť ako pomalý špinavý dážď.”

Pred koncom bol príbeh srdcervúci a ja som nevedela na koho sa hnevať viac. Autorka mi však epilógom vyrazila dych. Bez patetického hádzania okolo krku s miliónom ruží a žiadosťou o ruku, napísala famózne vyznanie lásky… lásky ku všetkým, ktorých kedy Elliot miloval!

Nečakala som takýto príbeh, dostala som ho a nemenila by som ani písmenko(no dobre, možno by som zmenila knihu, o ktorej sa hlavní hrdinovia rozprávali v lietadle na takú, ktorú som už čítala :D). Symbolická búrka na obálke sa strhne v nekontrolovateľný uragán a či a ako ju postavy ustoja si určite prečítajte. Na 260 stranách dostanete naozaj veľa… Skryť popis