Vedeli ste, že francúzske slovo áno, sa píše oui a nie wee? :D Aj takéto problémy mala Anna ,keďže ju jej otec prevelil na maturitný ročník do Francúzska, z rodného amerického mestečka. Po francúzsky ani necekla a predsa sa v Paríži nestratila. Bola plná obáv, ale prijala ju medzi seba úžasná skupinka kamarátov. Postava Anny bola veľmi sympatická rovnako a ako nový kamarát Étienne St. Claire. Mimochodom, nádherné meno škoda, že ho všetci volali priezviskom. Okrem priateľstva a typických problémov mladých ľudí, nám autorka jednoduchým a krásnym štýlom opísala parížske uličky a pamiatky. Perkins píše nenásilným spôsobom, s humorom, jazykom mladých, dokonale vystihuje ich myšlienkové pochody a trápenia. Vnútorné monológy Anny boli neraz úsmevné, rovnako ako nahlas vyslovené hlášky. Moje vekové odporúčanie je od 13 rokov ,pretože áno, dá sa napísať young adult contemporary s absenciou sexuálnych scénok. Perkins to vie a ja to veľmi oceňujem. Tento pomaly sa rozvíjajúci príbeh bol milý, vtipný, plný klišé(ale kto nemá rád klišé, nečíta tento žáner ;D), Paríža, ale aj trápení s rodinou a láskou. Ja som ešte pár dní po dočítaní rozmýšľala nad Annou a Étiennom-pre mňa (zatiaľ)najlepšia zahraničná kniha tohto žánru za rok 2021.
+A čo mi bolo na Anne veľmi sympatické? Jej sen stať sa profesionálnou filmovou recenzentkou\ kritičkou a to,ako sa snažila tento sen splniť a aj jej vášeň pre kinematografiu a znalosť najmä (,no nielen) filmovej klasiky Skryť popis