Miesto, kde sa spomalí čas. Kde sa dejú zázraky. Opojne to v nej vonia a svet zostáva bokom. Je len záhrada a ja. Šepkajúce kvety, motýle, ktoré sú trochu popletené a prelietajú z kvetinky na kvetinku, pretože by chceli sedieť naraz na všetkých. Čmeliaky popíjajúce sladký nektár. Záhrada je samostatný svet plný slobody, no aj v nej platia isté pravidlá. Je to ako so vzťahmi. Keď si človek záhradu nečičíka, nepestuje, nestará sa o ňu, časom stráca svoj pôvab. Zároveň jej treba ponechať aj určitú voľnosť, aby sa mohla rozrastať a potešiť srdce. Presne ako vo vzťahoch. Keby mi niekto v mojej tridsiatke povedal, že zo mňa bude záhradníčka, len by som sa neveriacky zasmiala. No ako plynul čas a mne pribúdali rôčky... Stalo sa. Na stránkach tohto zápisníka sa dočítate o mojich obľúbených kvetinkách aj o tom, ako sa o ne starám. Pripájam aj fotky, pretože na besedách sa ma na ne často pýtate. Nikdy nezabudnem na to, ako mi raz istá pani povedala, že svoju záhradu vysadila podľa jednej z mojich kníh. Aj v tomto zápisníku nájdete nejaké malé inšpirácie. Listujte v ňom s rovnakou láskou, s akou ja pestujem kvety, s akou som písala tieto riadky, a zapisujte si doň všetky svoje výnimočné chvíle, postrehy a pocity. Jednoducho, čo len chcete. Poteší ma to. Skryť popis