Do dejín slovenského umenia sa Čunderlík zapísal koncom štyridsiatych a v päťdesiatych rokoch svojou figuratívnou tvorbou, začiatkom šesťdesiatych rokov ako účastník Bratislavských konfrontácií a koncom šiestej dekády ako člen Klubu konkretistov. Od šesťdesiatych rokov vystavoval spoločne s výtvarníkmi a výtvarníčkami s podobným pohľadom na smerovanie vtedajšieho umenia, ktorý však bol v protiklade s predstavou socialistického štátneho aparátu o umení, jeho podobách a funkciách.