Pre niekoho to môže byť rezignácia, pre iného sila vystačiť si s minimálnymi nárokmi na seba aj na druhých. Poddať sa niečomu, „čo vnímame ako silnejšie“. Trpezlivo upriamovať myseľ na každodennosť, každodenné činnosti povyšovať na obrad. Premeniť na báseň varenie obeda i novinovú správu, sledovaný film i lúštenú krížovku. Separáciu odpadu nazerať predovšetkým v metaforickom zmysle ako potrebu triedenia vlastných hodnotiacich súdov, predsudkov, spomienok, reči, jazyka. Prijať vlastné oddeľovanie, do ktorého nás prirodzene vrhá lineárnosť vymedzeného času rovnako ako prudké, nečakané scvrknutie času v celosvetovej karanténe či pri individuálnej izolácii v chorobe. Básnické texty v zbierke Separácia (hygienické opatrenia reči) majú podobu svojského, jemne ironického lyrického denníka, osobných meditácií ako možného spôsobu obrany pred civilizačnou úzkosťou, naberaním odvahy byť iba pierko / sadnúť niekomu na nos / nechať sa chvíľu pohadzovať dychom.