Druhá zbierka poézie Bibiany Buchelovej je akýmsi vnútorným pokračovaním prvej zbierky, v ktorej autorka zároveň rozširuje a prehlbuje svoj poetický záber. Básne, ktoré sú intímnymi lyrickými reflexiami, sa okrem precíznej práce so slovom a zaujímavým pohľadom na možno bežné témy života, akými sú partnerské vzťahy, láska medzi mužom a ženou, vrúcny vzťah k deťom a rodine, vyznačujú krásnou symbiózou s krajinou, prírodou doma, na Slovensku, ale aj na cestách a prinášajú pozitívny čitateľský zážitok. To ale neznamená, že autorka vo svojej poézii nie je citlivá aj na temnejšie stránky života. S nesmiernou vnímavosťou zaznamenáva aj rodinné tragédie, smrť priateľky ako aj vlastné ťaživé emócie. Básne sú zrelou reflexiou, prelínaním všetkých vrstiev i farieb života, napísané básnickými prostriedkami, ktoré sa vynárajú nenútene a prirodzene, akoby rástli z vnútornej potreby autorky vyjadriť intímne nálady a vnútorné súvislosti.