Stanley Milgram svojimi slávnymi experimentami preskúmal zneužiteľnosť časti ľudskej prirodzenosti – tendencie k poslušnosti – na páchanie zla. Dobrovoľníci boli pozvaní do vedeckého laboratória s informáciou, že ide o výskum efektu trestu na učenie. Od experimentátora dostali inštrukciu, že majú podávať „žiakovi“ elektrické šoky v stúpajúcej intenzite vždy, keď urobí chybu. Koľkí z nich, ak vôbec, budú stúpať na škále až do 450 voltov a ohrozovať tak „žiakovo“ zdravie a život? Milgramove mimoriadne významné zistenia sú desivé. Vysvetľujú ako obyčajní ľudia dokážu spolupracovať na hrôzostrašných zločinoch, ak sú pod vplyvom zlovoľnej autority. Spomeňme na zločiny ako holokaust, My Lai masaker vo Vietname, týranie väzňov v Abu Ghraib, súčasných severokórejských koncentračných táboroch, stalinských gulagoch a pravdepodobne aj v súčasných ruských väzniciach (pozrite napr. správu N. A. Tolokonníkovej). Veľa vieme tiež o inscenovaných vyšetrovaniach a procesoch u nás za minulého režimu. Niektoré správy o porušovaní ľudských práv na Slovensku v súčasnosti nás tiež nútia pomýšľať na uplatňovanie sa milgramovského mechanizmu zla. „Milgramovo dielo má veľký význam nielen pre vysvetlenie podliehania autorite, ale ukazuje aj, ako sa dá ľahšie rebelovať.“ Sunday Times „Milgramove experimenty s poslušnosťou nás robia vnímavejšími voči riziku nekritického akceptovania autority.“ Peter Singer, New York, Book Review ...listina ľudských práv a slobôd by mala byť ako silná externá autorita, o ktorú sa dá v kritických situáciách oprieť... voľne podľa Irenausa Eibl-Eibesfeldta, Die Biologie des menschlichen Verhaltens Skryť popis