Pravidlá zemplínskeho a šarišského nárečia V žiadnom slove nemáte dilemu, či sa tam píše i alebo y, pretože toto nárečie y nepozná (bandurki, ribi, fajni...) V nárečí nenájdete žiadne dlhé hlásky a dvojhlásky (pijatok, rozmarija, Marja..) V porovnaní so spisovnou slovenčinou nárečie obsahuje špecifické hlásky: ś a ź (kuśčok, źem, iśče,...) Mäkké slabiky začínajúce na n a l vždy označujeme mäkčeňom (mľiko, ňit, ňetreba,...) Hlásky ď a ť sa naopak menia na dz, c (dzekovac, rajbac, cicho...) Ak sa hláska v nachádza na konci slabiky, čítame ju ako u, ale píšeme ako v (šovdra, žovtok, polovka,...) 'Východniarsky prízvuk' by sme mohli prirovnať k talianskemu; kolíše, no spravidla sa nachádza na predposlednej slabike. Spodobovanie v nárečí je zaujímavým javom, na rozdiel od slovenčiny tu platí píš, ako počuješ (hlatka muka, hrutka, z maslom, loška,...), výnimkou sú len hlásky na konci slova (chľib, dub,...) V inštrumentáli používame pomocné predložky (pomascic z maslom, posipac z cukrom,...) Skryť popis