Poéziu možno chápať ako najúprimnejšie vyjadrenie pocitov vychádzajúcich z autorovho vnútra, a autentickosť vyjadrenia je zároveň jej najväčšou výsadou. Príkladom je aj básnická zbierka Piesne, ktorá nám predkladá niekoľko rozličných motívov. Neprehliadnuteľná je najmä tým, že navzdory súčasnej zmodernizovanej dobe sa vracia k tradičnému veršu a rýmu. Autor sa veršom a jeho melódiou, podobne ako v ľudovej piesni, snaží zobraziť ľudové a často prírodné motívy, pričom používa pestrú škálu vyjadrovacích prostriedkov. Za hlavnú tému básnickej zbierky možno pokladať lásku k žene, čo je ďalším spoločným znakom tradičnej slovenskej poézie. Táto sa zobrazuje najmä v prvej časti s názvom Piesne samoty, ktorá pôsobí značne melancholicky. V druhej časti zbierky s názvom Piesne života nájdeme svojsky vykreslené bežné ľudské pocity, ako napríklad úctu k životu, k rodine, k práci či k prírode. Témy, ktoré básnická zbierka ponúka, sa pozoruhodne dotýkajú človeka a jeho osudu, a preto sa v nej rozhodne nájdu mnohí z nás. Skryť popis