C. S. Lewis nás pozýva na výlet do Neba a Pekla. Používa svoj rozprávačský talent, aby nám podal alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom.

BLAKE napísal knihu s názvom Svadba neba a pekla. O ich rozvode píšem nie preto, že by som sa pokladal za vhodného protivníka pre tak veľkého génia, ba dokonca ani preto, že by som si bol úplne istý, že chápem všetko, o čom písal. V istom zmysle však snaha spojiť nebo s peklom do manželského zväzku v nás prebýva odjakživa. Zakladá sa na presvedčení, že život nás nikdy nestavia pred nevyhnuteľné „buď – alebo“. Inými slovami, na presvedčení, že ak má človek schopnosti, trpezlivosť a (predovšetkým) dostatok času, vždy nájde spôsob, ako dosiahnuť obe alternatívy.

Domnievame sa, že obyčajným vývojom, postupnými úpravami alebo zušľachťovaním nakoniec premeníme zlo na dobro, a že nikto po nás nebude chcieť, aby sme definitívne odhodili všetko, čo by sme si radi ponechali. Toto presvedčenie považujem za katastrofálny omyl. Nemôžeme si brať všetku svoju batožinu na všetky cesty. Dokonca aj naša pravá ruka alebo pravé oko môžu byť z tých vecí, čo budeme musieť na niektorej ceste zanechať.

Nežijeme vo svete, kde sú všetky cesty sústredenými špirálami, ktoré nás, ak nimi pôjdeme dostatočne dlho, nakoniec aj tak privedú do stredu. Žijeme skôr vo svete, kde sa každá cesta po pár kilometroch rozvetvuje na dve cesty, tie sa zase rozdeľujú na ďalšie dve, a na každom rázcestí musíme urobiť rozhodnutie.

Dokonca ani na biologickej úrovni sa život nepodobá jazeru ale stromu. Nesmeruje k jednote ale preč od nej – procesom postupného zdokonaľovania sa jednotlivé stvorenia od seba čoraz viac líšia. Keď dobro dozrieva, stále viac a viac sa odlišuje nielen od zla ale aj od iného dobra.

Nemyslím si, že všetci, čo si zvolia zlé cesty, budú zatratení. Ich záchrana však závisí od toho, či sa vrátia na správnu cestu. Nesprávny výpočet sa dá opraviť, no len tak, že sa vrátime späť, až kým nenájdeme chybu a z toho miesta začneme počítať odznova. Nikdy ho neopravíme tak, že budeme jednoducho pokračovať v počítaní.

Zlo je možné napraviť, no nikdy sa nemôže „vyvinúť“ v dobro. Čas ho nezahojí. Zlé kúzlo musí byť zlomené, krok po kroku je potrebné „spätne odriekať zaklínadlo v mene oslobodzujúcej moci“. Inak to nejde. Vždy je to „buď – alebo“.

Ak trváme na tom, že si ponecháme peklo (alebo dokonca len Zem), neuvidíme nebo. Ak prijmeme nebo, nebudeme si môcť ponechať ani tie najmenšie a najintímnejšie suveníry z pekla.