Publikácia Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I. (Od jej počiatkov po tridentskú reformu) prezentuje, analyzuje a interpretuje základné morálne témy a ponúka zdôvodnenia, prečo je morálny život nevyhnutný. Samozrejme, že rozhodnúť sa pre „morálnosť“ nikdy nebolo, nie je, a ani nebude jednoduché. Kritériá mravnosti vždy boli, sú, a aj zostanú náročné, pretože sú normatívne a vyžadujú istý poriadok (ordo). Každá dezorientácia v pravde a v hodnotách privádza ľudí na križovatku medzi „byť“ a „mať“, ktoré možno uviesť do „proporcie“ len návratom k civilizácii lásky. Mravnosť má základ v morálke. Je to cesta, kráčanie, angažovanosť, kreatívnosť, pohotovosť skúmať a sprístupňovať nové, hodnotiť vlastné možnosti i limity, slovom proces, v ktorom vyzrievajú otázky pravdy a dobra. Tu nestačí iba prirodzený intelekt, ale potrebná je aj viera a Božia milosť, od ktorých závisí progresívnosť kvalitatívnej premeny. Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., získala doktorát z morálnej teológie a etiky na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme. Habilitovala sa a inaugurovala na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Prednáša od roku 1996 na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a externe aj na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v študijnom programe Křesťanská výchova. Profesne sa venuje morálnej filozofii a morálnej teológii, dejinám etiky, sociálnej etike, stredovekej filozofii, tomizmu, novotomizmu a personalizmu. Publikovala viaceré monografie: Pohľad do dejín etických systémov (1998); Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (2001); Kresťanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (2002); Etika – sociálne vzťahy – spoločnosť (2005); Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského (2006); Etická rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (2009); Morálna filozofia Jacquesa Maritaina. Reflexie o etike a morálke (2011); Fenomén krásy v slovanskom myslení (2011). Skryť popis