Ako ďaleko zájdete, aby ste sa zastali svojej ideológie? Ako veľa pre vás bude znamenať aj po tom, ako sa dostane do potýčky s názormi, ktoré sú v priamom rozpore s tými vašimi? December roku 1944 sa na Slovensku niesol v dozvukoch nedávno potlačeného povstania národa proti nacistickému režimu. Partizáni sa stiahli do hôr a krajinou sa začali preháňať nemecké oddiely, neoblomne odhodlané nastoliť poriadok Ríše.
\nV tomto dejisku sa prekrížili cesty nemeckého vojaka Henricha a farára Čobrdu, ktorých stretnutie nebolo o nič pokojnejšie než stret zbraní na bojovom poli. Pušky však vystriedali jazyky, guľky nahradili slová a ich dôsledky útočili nie na telo, ale na srdce, na dušu, na myseľ. Každý koná v mene svojho kríža a obaja vedia, že tento boj môže vyhrať len jeden z nich. Konflikt rôznych ideológií sa odohráva na pozadí slovenskej dediny, ktorej obyvatelia píšu svoje vlastné príbehy, stojac pritom na oboch súperiacich stranách.
\n Skryť popis- Nakladateľ: Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o.
- Kód:
- Rok vydania: 2023
- Jazyk: Slovenčina
- Väzba: Pevná bez přebalu
- Počet strán: 208
- Šírka balenia: 14.2 cm
- Výška balenia: 21.5 cm
- Hĺbka balenia: 2 cm
- Váha balenia: 334 g
Recenzie
V mene kríža prečíta na posedenie len masochista. To nie je urážka, ale nenapadá mi dôvod, prečo by si niekto TOTO naservíroval ako krémeš po nedeľnom obede. Autor píše naozaj skvele, vôbec by som nepovedala, že V mene kríža je jeho prvotinou. Má skvelú skladbu viet, trefné, autentické opisy, dialógy, odráža sa od reálií a práve to je na čítaní Kušnírovej knihy to najťažšie. Ja ako beznádejná romantička veriaca na happy end-y, na zloduchov so svedomím a že sa všetko zlé na dobré obráti, som verila… do poslednej strany, do posledného písmena. Nuž, autor rozhodne svoj príbeh nepísal s úmyslom vyhovieť rozprávkarom, chopil sa pera so surovosťou, ktorá (žiaľ) bola súčasťou našich dejín. Kušnír do svojho príbehu vložil všetko- lásku, nádej, ideológiu, históriu, spomienky, zášť, odhodlanie, strach, krutosť, ale aj závisť či obyčajnú ľudskosť a túžbu žiť. Celý dej sa odohrá v jednej malej dedinke v priebehu pár týždňov. Na 200 stranách Marcel maximálne využil svoj rozprávačský talent. Postavy predstavil dosť na to, aby si každý čitateľ utvoril vlastný názor- kto je dobrý, kto zlý a kto stratený. Čakala som drsný príbeh o živote počas 2 sv. vojny, no napriek tomu ma surovosť a akýsi pocit “skutočnosti” prekvapili. Kušnír sa neštíti opísať agóniu a vy mu ju proste veríte. Lebo musíte. Inak sa to nedá, len zažiť všetko s postavami, ďakovať, že my žijeme tu a teraz a dúfať, že sa história nebude opakovať. Odolávala som, no nakoniec som sa slzám nevyhla. A to hovorí za všetko.