Vladárka Mária Terézia bola veľmi usilovná pisateľka listov – pravidelne udržiavala pracovnú korešpondenciu, písala si so svojimi deťmi i s dámami zo spoločnosti. V korešpondencii sa zdôverovala so všetkým, čo ju trápilo, čo ju zamestnávalo ako panovníčku aj ako ženu, manželku a matku. I napriek protokolu a etikete sa v listoch prejavovala ako šťastná, nahnevaná, rozčarovaná, sklamaná, ako skutočná žena. Možno aj v tom spočíva tajomstvo jej neutíchajúcej popularity – vedela byť sebakritická a sebaironická, a umožnila tak čitateľom cez humorné epizódy a malé drámy na habsburskom dvore (tehotenstvo, výchova detí, dvorná zábava, móda, vzťah k cirkvi) spoznať svoju ľudskú stránku. Vládla v prelomovom období a jej korešpondencia poskytuje prehľad o politických, náboženských a iných spoločenských udalostiach, jej komentovanie rodinných udalostí, módy i problémov cirkvi. Kniha o súkromnom živote Márie Terézie sa vo viacerých bodoch líši od toho, čo bolo dosiaľ o Márii Terézii napísané a čo o nej alebo o jej deťoch vyšlo v preklade do slovenčiny. Dozvieme sa, ako chápala lásku, manželstvo, rodinu, ako prebiehal jej všedný deň v manželstve a v rodinnom kruhu. Autor Hannes Etzlstorfer pritom nezaprel v sebe historika umenia a rozprávanie o jej živote, bohato dokumentované citátmi a úryvkami z korešpondencie, doplnil portrétmi panovníčky a jej blízkych, dielami významných výtvarných umelcov.