Slovenský právnik a novinár Ján Kaššovic (1902 – 1990) patril medzi dôležitých predstaviteľov národnej a katolíckej inteligencie medzivojnového obdobia. V rokoch 1939 – 1945 zastával významnú úlohu v domácej i zahraničnej politike Slovenskej republiky. Po vyhlásení samostatnosti pôsobil vo viacerých politických a diplomatických funkciách. Bol legačným radcom slovenského vyslanectva v Ríme (1940) , predsedom Ústredného úradu práce a riaditeľom Robotníckej sociálnej poisťovne (1940 – 1944). V roku 1944 bol tiež šéfom prezídia ministerstva vnútra. Najvyššiu diplomatickú pozíciu dosiahol začiatkom roku 1945, keď bol menovaný za chargé d´affaires slovenského vyslanectva pri Talianskej sociálnej republike. V roku 1946 emigroval do Spojených štátov amerických. Jeho spomienky prinášajú viaceré nové informácie, cenné skúsenosti i osobné pohľady na komplikované dejiny Slovenska a Slovákov v 20. storočí. Poskytujú realistický pohľad na udalosti, ktorými Slovensko prechádzalo v pohnutých rokoch druhej svetovej vojny. V tomto zmysle sú cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu činnosti mladej slovenskej diplomacie a politického vývoja na Slovensku v období 1939 – 1945. Sú tiež zaujímavým svedectvom z pozície priameho svedka a účastníka významných historických udalostí, čím sa stávajú dôležitým a hodnotným prameňom nielen pre laického čitateľa, ale i profesionálneho historika k bližšiemu poznaniu zaujímavého, no pohnutého obdobia novodobých slovenských dejín. Skryť popis