Peter Repka sa narodil 14. januára 1944 v Bratislave. Od roku 1970 žije v Nemecku. Prvé diela publikoval v roku 1962 v časopise Mladá tvorba, o rok neskôr debutoval v almanachu mladých autorov „Dúfam, že nevyrušujem, Eva...“, no samostatne knižne debutoval až v roku 1969 básnickou zbierkou „Sliepka v katedrále“ a jeho druhá kniha „Vstaň a choď“ bola síce vytlačená, no na základe rozhodnutia komunistickej cenzúry bola zošrotovaná. Nasledoval publikačný zákaz. Repka svoje ďalšie zbierky poézie vydal až po Nežnej revolúcii: „Že-lez-ni-ce“ (1992), „Priateľka púšť“ (1996), „Karneval v kláštore“ (2002) a „Relikvie anjelov“ (2006). V roku 2005 vyšli knižne zobrané „Básne“. Publikoval aj prózy: Vstaň a choď (2. vyd. 1998), Pohybliví v pohyblivom (2007), Pohybliví nehoria (2009) a Chvála zápisníku (2011). Ukážka z knihy: Spomínam si na fascináciu slovami Marcella Mastroianniho v horách severného Portugalska pri natáčaní posledného filmu, v ktorom účinkoval. Marcellovi priatelia to natočili a neskôr prepísali do knihy. „Nesnažím sa o to, čo som nedostal, ďakujem za to, čo som dostal.“ Spomínam si, ako sme s bratom nakúpili toľko gramofónových platní, až nám rodičia k narodeninám kúpili „gramafón“. Spomínam si, ako som v Sofii cestoval taxíkom. Keď som neskoro večer vystúpil z rýchlika, starec sa ma spýtal, či potrebujem taxi. Hotel Balkán, objednal som a ten, ktorý sa ponúkol, zobral moju batožinu, šiel s ňou k električke, kúpil lístky pre mňa, pre seba a pre kufre, ktoré priniesol až k recepcii. Dobre som mu zaplatil a nikdy na to nezabudnem. Spomínam si na Laučíka so Štrpkom na streche obchodného domu, odkiaľ je výhľad na frankfurtské mrakodrapy. Ivan nám rozprával, ako ho Japonci na lúke pred obrazárňou v Madride zobudili zo spánku, aby ich odfotografoval. „Vždy musím niekoho fotografovať,“ sťažoval sa. Ani nedopovedal, prišli k nemu Arabi a vtisli mu do rúk fotoaparát, aby ich odfotil. Spomínam si, ako mi Laučíkov otec ušil dve kožušinové čiapky. Obe mi ukradli. I mnohé iné si pamätám. Spätné zrkadlo mala byť rubrika, ktorú vymyslel Peter Hrivnák, keď sme dva týždne pred zlikvidovaním Mladej tvorby pripravovali dvojtýždenník Mladá tvorba. Spätné zrkadlo, štyri desaťročia dozadu, sme ale neplánovali. Skryť popis