Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke. Skryť popis