Začnem pozitívami. Vidieť ohromný autorov posun oproti prvej časti. Už teraz sa preto teším na ďalšie Fatulove knihy. Poemy\básne na začiatku každej kapitoly sú už typické pre sériu Lysanthys. Osviežia tak knihu a navnadia na to, čo sa bude na nasledujúcich stránkach odohrávať. Čo sa týka samotného deja,aj tu vidieť rast autora. Testosterónové boje neboli tak hojné, opisom Stano venoval viac priestoru, vývoj postáv a vzájomných vzťahov, ktoré boli v predošlých častiach pokryvkávajúce mali konečne ten správny šmrnc a gradáciu a čo sa týka romantickej linky, noooo nedopadlo to podľa mojich predstáv, ale nepredvídateľné situácie by mali byť v knihe vlastne prínosom,nie?
Sama neviem čím to je,no často som sa strácala v dejových súvislostiach. Možno som nečítala dosť pozorne. Týkalo sa to najmä postavy Thomasa a to od začiatku do konca. Tiež pri čítaní epilógu sa mi zdal úvod povedomí a tak som si čítala začiatok každej kapitoly. Rovnaký úvod mal prológ.Ale všimla som si, že autor rád používa na začiatok kapitoly alebo odseku opis počasia\prírody (aj keď nie je podstatný pre dej).
Nerada porovnávam knihy.Ale! Séria Lysanthys nie je to najlepšie fantasy, čo som kedy čítala (každý má iné preferencie, všakže ;) ),ale rozhodne nie je ani priemernou. Isto stojí za prečítanie. Skryť popis