Prezývali ju aj „Baba z lesa“. Dlhé roky žila na samote neďaleko vodnej nádrže Ružín. Pre mnohých neuchopiteľná bytosť. Pre Lenu Jakubčákovú priateľka i prameň bezhraničnej fascinácie. Jedinečný fotografický projekt Baba z lesa v sebe kombinuje intímny časozberný dokument s dôsledným archívnym výskumom. Vo výsledku sa pred nami vynára obraz krehkého života jednej mimoriadne silnej ženy. A ešte čosi navyše... Fotografka Lena Jakubčáková venovala dlhé roky trpezlivému dokumentovaniu života Kataríny Kiovskej, ktorú v blízkom okolí poznali aj pod prezývkou Baba z lesa. Ženu, ktorá bola spolu so svojou mamou v šesťdesiatych rokoch minulého storočia poslednou prekážkou dokončenia veľkolepého socialistického projektu ružínskej vodnej nádrže, spoznala už ako dieťa. V puberte ju pritiahol záujem o nekonformnosť tejto pozoruhodnej samotárky. V dospelosti zas profesionálny záujem i silné priateľstvo. No až po smrti svojej hrdinky otvorila aj archívy, z ktorých sa vynoril obraz života „pred potopou“. A zrazu to všetko začalo dávať ešte hlbší zmysel. Lena Jakubčáková fotografovala jej všedný život i všetko, čo tvorilo jej domov, zaznamenávala útržky spoločných rozhovorov aj monológov a v priebehu rokov tak vytvárala jedinečný portrét silnej ženy, ktorú nezlomila ani šikana totalitného režimu. Nebol to však boj proti režimu, ale skôr snaha zachrániť svoj vlastný domov. Keď si napokon matka s dcérou načierno postavili nový dom uprostred lesa, začala sa nová etapa ich života. Katarína Kiovská po smrti svojej matky nikam neodišla. Zostala tu, v dobrovoľnej samote. V najintímnejšom spojení so zvieratami, so svojím malým hospodárstvom, s celým stvorením, len pár metrov od miesta, kde voda priehrady zaliala jej rodný dom. Kniha Baba z lesa je o pevnosti človeka. O tom, ako odoláva rôznym skúškam a vzdoruje v nerovných súbojoch. A je aj o tom, že modlitba v teplákoch uprostred záhrady je niekedy úprimnejšia ako v skvostných katedrálach. O autorke Lena Jakubčáková (*1980, Košice) je absolventkou Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě, ako aj francúzskej filológie a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa hlavne dokumentárnej fotografii, v rámci ktorej sa orientuje na dlhodobé projekty a autorské fotografické knihy. V roku 2016 vydala knihu z prostredia slovenskej väznice Spis 44 s grafickou úpravou Samuela Čarnokého, ktorá v roku 2018 získala Národnú cenu za dizajn, ako aj pozornosť medzi finalistami na festivaloch Kassel Dummy Award, J Book Show či Bienále grafického dizajnu v Brne (2016-2018). Jej významným projektom je aj Baba z lesa, ktorý nedávno rozšírila o textové časti a archívny výskum zameraný na príbeh vzdoru dvoch posledných obyvateliek zatopenej obce Košické Hámre a ktorý čerstvo vychádza v novej edícii vydavateľstva Absynt, v grafickom dizajne Kataríny Rybnickej. Občas kurátoruje a z väčších fotografických projektov spolupracovala napr. na Second Cities, Oddyseia, Pamäť na skle či In Living Memory, pričom dlhodobú skúsenosť má najmä ako lektor umeleckého vzdelávania vo väznici v rámci minulého pôsobenia v košickom PhotoArt Centre a spoluprácu s odsúdenými začína sprostredkovávať aj jej študentom. Ako pedagóg pôsobí v Ateliéri nových médií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, so špecializáciou na médium fotografie. Žije v dedine Opátka pri priehrade Ružín. Skryť popis