Uplynulo desať rokov od vydania kníh Jula Satinského Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. Aj keď Dunajská ulica bola stredom jeho vesmíru, príbehy a spomienky už dávno prekročili hranice Bratislavy, mnohé zľudoveli a stali sa súčasťou našich spomienok na naše dejiny – často prifabulované, možno aj skreslené. Veď sám autor vyhlasoval, že najmenej štyridsať precent z toho čo píše nie je pravda. Keď sa povie Chlapci..., málokto si už dnes spomenie na knihu Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice, ktorej názov Satinský parafrázoval. V našich zemepisných šírkach to navždy budú Chlapci z Dunajskej. Polstoročie s Bratislavou evokuje dnes skôr päťdesiat rokov slovenského života. Toľko k novému názvu Chlapci z Dunajskej – Polstoročie, tohto 2. vydania takmer denníkových záznamov Jula Satinského, v novej úprave s fotografiami z rodinného albumu, ktoré aj po rokoch sľubujú výborné čítanie a dobrú zábavu. DESATORO O JULOVI SATINSKOM 1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov miništrantov, akých som poznal. 2. Bol fabulátorom par excellence. (Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.) 3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu. 4. Nikdy nebedákal. 5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď. 6. Bol ozajstný Človák. 7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom slova zmysle. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť. 8. V Soirée hovoril: „A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne.“ A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote. 9. Aj preto bol výborným otcom. 10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: „Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.“ Tomáš Janovic Skryť popis