Po prvej časti som sa začítala s ľahkosťou aj do pokračovania. Anna si nastavila svoju latku, ktorú vôbec nepodliezla, málinko ju prekročila. Musím priznať že v tejto časti sa mi oveľa viac páčili zápletky, nakoľko Kniha ohňa 1. bola viac-menej zoznamovacia (či už s postavami, drakmi, prostredím), v tejto druhej si autorka dôkladne premyslela každý zvrat. Naozaj, väčšinu som nečakala a vopred som uvažovala o čom bude asi zvyšok knihy. V príbehu máme nové postavy, ktoré dej osviežili a páčilo sa mi,že aj keď sa niektorí zdajú byť priatelia, vždy to nakoniec môže dopadnúť úplne inak. Vzťah medzi Trystanom a Lily si prešiel prvou vážnou skúškou a aj túto psychologickú hru vymyslela autorka veľmi dobre. Čo sa týka samotných zapletiek, myslím, že najviac vo mne zarezonovali práve záchranné akcie relikvie. Toto bolo premyslené naozaj do detailov s poriadnou dávkou napätia. Čo mi ale v tomto príbehu vadilo (žiaľ,musím to spomenúť, pretože to kazilo taký ten... plynulý čitateľský zážitok), boli neprirodzené konverzácie. Niektoré boli až príliš vyumelkované, vo väčšine prípadov sa mi nezdalo, že by takto bežne ľudia medzi sebou komunikovali, ale tŕňom v oku mi boli geografické obšírne rozpravy… Síce to bolo pekné spestrenie, priam náučné, ale vždy sa to dá napísať "ľudsky",akoby som nejakú trasu opisovala kamarátovi a nie ako opis z encyklopédie. Skutočne mi to tam prekážalo. Okrem tejto "drobnosti", pretože verím, že iným čitateľom toto môže pripadať,že nasilu niečo negatívne na knihe hľadám,ale nie je to tak, naozaj to pôsobilo veľmi rušivo... Keby to bolo len pri jednej situácii opisu, ale ono sa to tam opakovalo častejšie…
V konečnom dôsledku sa teším na záver série, pretože Anna Em vymyslela krásne fantasy zo slovenského prostredia a to naozaj nie je nič obvyklé. Skryť popis