Predlžujúce sa tiene a zlatisté lístie ohlasujú jeseň. K nej patria aj prehánky a dážď. Niektorí toto obdobie roka milujú, iní ho pre jeho melanchóliu nemajú radi. V partii okolo vrchného inšpektora Ledeckého sú väčšinou pragmatici. Dve vraždy nahlásené v priebehu niekoľkých hodín však nimi môžu poriadne zamávať.

V starom vojenskom bunkri pri rieke Morave objavia mŕtvolu dobitého mladíka. V parku, takmer v strede mesta, zasa mŕtvu školáčku. Jedna vražda surová a brutálne sfušovaná, druhá chladnokrvná a na prvý pohľad až povážlivo profesionálne dotiahnutá do konca. Korejs tak „nafasuje“ svoj prvý samostatný prípad. Ledecký sa so zvyškom tímu rozbehne po horúcej stope. Násilná smrť dieťaťa pobúri celé mesto a ponorí ho do strachu. Vraždári chcú jediné – nájsť vrahov. Minimálne jeden z nich však svoje dielo ešte zďaleka nedokončil. Dni plynú a v nemocničnom výťahu na Kramároch nájdu ďalšie telo. Smrteľne nebezpečné sa ukáže aj cestovanie autobusom. Okrem spôsobu zabitia obete nič nespája. Akoby to nestačilo, unavení kriminalisti dostanú aj neželanú posilu. V priebehu pátrania po ľudskej beštii tak musia riešiť i napätie vnútri partie. Napriek všetkým slepým uličkám sa nakoniec predsa len dostanú k vrahovi. Ale odhaliť ešte neznamená dokázať. Neostane nič iné, len spoľahnúť sa na dôvtip. Vrah ukázal, že zabíjať vie. Kto podstúpi riziko, aby získal potrebné dôkazy?

V knihe Uplakaná jeseň autor voľne nadväzuje na predchádzajúce detektívne romány (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej „mordparty“. Vychádza pritom zo svojich skúseností elitného policajta, ktorý spoznal nielen príjemné, ale aj tienisté stránky slávy. Nič nie je čisto čierne ani biele. Podstatné však ostáva ? na konci dňa sa chlap musí vedieť pozrieť do zrkadla.