„Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne.' Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc. Ladislav Mňačko (1919 – 1994) bol významný slovenský básnik, dramatik a publicista. V jeho živote i tvorbe sa odráža celá komplikovanosť slovenského života v druhej polovicu 20. storočia. Partizán, antifašista, komunista, stalinista, reformný komunista až tvrdý odporca totalitarizmu. Detstvo i mladosť prežil v Martine, kde sa aj vyučil za predavača v lekárni a neskôr pracoval ako stavebný robotník. V roku 1939 sa neúspešne pokúsil prejsť do Sovietskeho zväzu, o rok neskôr bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc uväznený v koncentračnom tábore a na nútených prácach v Nemecku. V roku 1944 sa mu konečne podarilo utiecť a aktívne sa zúčastnil odboja. V roku 1945 sa stal členom KSČ a v päťdesiatych rokoch patril k najoddanejším a najprominentnejším prorežimným novinárom. Postupom času sa však stal tvrdým odporcom zriadenia a na jeseň roku 1967 odišiel na protest proti postoju Československa voči izraelsko-arabskej vojne do emigrácie v Izraeli. Po niekoľkých mesiacoch sa síce vrátil, no po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa na dvadsať rokov usídlil v Rakúsku. Po roku 1989 prišiel domov, ale ako odporca rozpadu spoločného štátu sa roku 1993 rozhodol žiť v Prahe. Zomrel začiatkom roku 1994 počas jednej z krátkych návštev Bratislavy. Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou.