Aj útle knihy v sebe dokážu niesť veľké posolstvo. Napríklad, Budeš iba moja, na 160 stranách autorka vyrozpráva príbeh mladej Natálie, ktorá sa snaží o miesto advokátky v prestížnej advokátskej kancelárii a pomáha cudzím ľuďom, sebe však pomôcť nedokáže. Svoj život v súkromí, za zavretými dverami bytu, chce pred každým ukryť. Myslí si, že sa jej to darí, opak je však pravdou-všetci vidia čo sa u nich doma deje. Už na prvých stránkach autorka opisuje bežné ráno. Stiahne vám žalúdok a prajete si, aby celá kniha nebola taká... Taká surová, bezohľadná, majetnícka! Presne taká je postava, Natáliinho partnera, Kristiána. Veľa ľudí si povie- prečo to trpí?; prečo neodíde?; prečo niečo neurobí? Na začiatku bola láska a sama hlavná hrdinka nevedela, kedy sa premenila na strach a v úplnom konci na nenávisť. Natáliu dokážem pochopiť. Deje sa to dennodenne a nie len pri dokonalom, zabezpečenom mužovi! Môže sa to diať aj v partnerstve bez financií- je jedno aké máte zázemie, stať sa to môže komukoľvek. Áno, komukoľvek, nielen ktorejkoľvek žene. Psychicky a fyzicky týraní sú aj muži.
Kováčiková napísala túto knihu bez omáčok, bez akýchkoľvek zbytočností. Riešila prítomnosť, písala o minulosti- kedy bolo všetko ešte krásne a kedy prišiel prvý zlom. Toto je ďalšia z kníh, ktorú odporúčam čítať už mladým ľuďom, aby vedeli, že aj keď sa vzťah javí ako dokonalý, majetnícke prejavy a fyzické ataky nie sú normálne. Určite sa neudejú iba raz, aj keď to partner sľubuje. Vraví sa, že láska je slepá! Áno, je! Niekedy až príliš.
Tak ako Natália, každý má isto v živote svoju bútľavú vŕbu, priateľa, svoju oporu. Aj keď sa Naty črtal v závere lepší život, autorkou zvolený koniec príbehu som nečakala. No, som veľmi rada za to, že hlavná hrdinka na sebe pracovala, nevzdávala sa a napriek spravodlivosti,ktorej nebolo účinné zadosť, šla ďalej so vztýčenou hlavou Skryť popis