Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej. V Absynte vychádza v preklade Ondreja Hubinského. Skryť popis