Moja ochutnávka tvorby Heleny Žákovej nedopadla vôbec zle. Spokojnejšia a vyslnenejšia ani nemôžem byť(najmä v týchto chladných dňoch).

S kapkou medu sa v príbehu objavilo niekoľkokrát, mne sa však najviac páčilo, keď autorka opísala mužský hlas podfarbený kvapkou medu. Viem si predstaviť, že by mi taký fešák s medovým hlasom čítal knihy pred spaním.

Netypicky, Helena označila kapitoly gréckymi písmenami, čo bola trefa do čierneho. Celý príbeh tak opuncovala Gréckom. Nádhery Kréty a Santorini musí mať Žáková pobehané dosť detailne, aspoň podľa opisov a znalostí zaujímavých miest tak súdim. Ak máte radi objavovanie krás aspoň kúska sveta z pohodlia svojho gauča, táto kniha vás isto nesmie minúť. Napriek zdaniu však nejde o cestopis. Autorka skĺbila dávnu záhadu s históriou Grécka, vďaka čomu sa naša hlavná hrdinka, Češka Eleni, ocitla v krajine svojich predkov. Má napísať článok o situácii popísanej v prológu knihy. Nič ale nie je tak ako sa zdá a Eleni si prežije riadne turbulencie namiesto rozhovorov a opaľovania na pláži. Jej kolega bol taký… och, naozajstný chrapúň. Verila som, že sa jeho postoj k Eleni zmení. Do deja vniesla trochu vetra Katarína, slovenská delegátka a dúfam len, že autorka takto (ne)schopne nevidí každého rodáka sprievodkyne. A tu mám aj poznámočku, že tá slovenčina nebola vždy dobrou slovenčinou. Eleni síce prežila pár turbulencií, avšak moje sympatie k nej dosť pokryvkávali a netvrdím, že za väčšinu malérov si tak trochu môže sama. Až keď odhalila svoju skutočnú povahu a zraniteľnosť, pocítila som nad ňou dokonca ľútosť. Potešila ma romantická linka, o ktorej vám ale viac neprezradím, keďže nie je spomenutá ani v anotácii. Nechajte sa prekvapiť neznámym s medovým hlasom a tým, ako vie byť jeden príbeh na prvý pohľad nenápadný, plný prekvapení a zvratov. Helenin štýl je príjemný, miestami plynie ako pokojná rieka a miestami sa zamýšľate, či sa niečo podobné naozaj môže diať/stať. Skryť popis