O niektorých knihách je písať jednoduchšie ako o iných. Je pre mňa náročné zhrnúť svoj názor na Malý život. Jedno musím povedať hneď na úvod: Malý život ma takmer zabil!
Od tejto knihy rozhodne nečakajte typ príbehu ,,zápletka – rozuzlenie“, túto predstavu si rýchlo vyhoďte z hlavy. V knihe sa nestalo nič a zároveň sa tam stalo všetko. Stal sa tak život. Celá kniha bola ako rieka alebo skôr ako potôčik, ktorý pomaly tečie, obteká kamienky, kľukatí sa. Pretože rovnako ako potôčik plynie, plynie aj ľudský život spoločne s malými radosťami, trápeniami, nenaplnenými snami, s krivdami a nespravodlivosťou.
Keď som knihu začínala čítať, viacerí mi vraveli, že si ju hneď zamilujem, rovnako ako všetci. Postupne som zisťovala, že rozhodne nepatrím do kategórie ,,všetci“. To sa však nevylučuje so skutočnosťou, že po prečítaní poslednej stránky som si skutočne uvedomila, že ju milujem. Musím sa priznať, že od začiatku som sa v knihe strácala, ale postupne, stránku po stránke mi začínala dávať zmysel. S príbehom som sa trápila, miatli ma ,,presuny v čase“, kedy raz mali hlavní hrdinovia 24 rokov, potom 43 a naspäť sme sa vrátili ku veku okolo 30-tky. Niekedy som až po pár stranách zistila, v akom poradí sa veci diali.
Snažím sa, aby som neprezradila dej príbehu tým, ktorí Malý život zatiaľ nečítali, ale chystajú sa. Dokonca aj tí, ktorí si knihu doteraz neplánovali prečítať, mali by si to rozmyslieť. Jednoznačne to nie je žiadne oddychové čítanie, ale priam psychologický pohľad do duší hlavných hrdinov. Témy ako samota, sebapoškodzovanie, strach z budúcnosti, či samovražda sú rozobraté do najmenších detailov. Dokonca v mnohých situáciách som sa našla aj ja osobne, za čo sa trochu hanbím a dokonca mám z toho strach.
,,Čo znamená byť normálny?“ aj toto jedná z tém, ktoré kniha rozoberá, pričom nevynecháva ani sebapodceňovanie, kedy prežitá minulosť vo veľkej miere ovplyvňuje pohľad na seba samého.
Na záver ešte uvediem, že nedostatok dialógov mi robil veľké problémy pri čítaní, kedy sa jeden opis striedal s ďalším. Tiež sa priznávam, že keď som čítala posledné stránky, plakala som, bolo to dojímavé, smutné, krásne, zamilované, aj keď nudné (čo ma odrádzalo a do čítania som sa musela nútiť), ale som nesmierne rada, že som mala možnosť prečítať si Malý život, pretože žiaden život nie je malý. Knihu by si mali prečítať všetky citlivé duše, aj tie menej citlivé, pretože taký silný príbeh som doposiaľ nečítala.
Svoje myšlienky ukončím citátom, ktorý ma zasiahol ,,žiaden zákon neprikazuje, že musíte v živote pokračovať“, pretože je depresívny, ale pravdivý. Ďakujem vydavateľstvu Aktuell za poskytnutie knihy a za príjemnú komunikáciu a spoluprácu. Skryť popis