Dvadsiate storočie bolo bohaté na historické udalosti či až zlomy. Ale aj vtedy sa deti hrali, chodili do školy, aj vtedy pri nedostatku liekov lekári museli liečiť svojich pacientov. V povojnových rokoch boli problémy so zásobovaním ale aj vtedy sa živnostníci snažili svoje živnosti zveľadiť, aby zakrátko o ne prišli. Vojna zanechala nie len smútok ale aj traumatizujúce spomienky. Prišli roky kolektivizácie poľnohospodárstva následne pokusu o demokratizáciu, ktorá vyústila do normalizácie. Aj vtedy mladí ľudia študovali, či slúžili vojenskú službu a následne hľadali svoje uplatnenie ale aj svoje osobnostné postoje. Preto autor ponúka skutočné drobné príbehy ktorých bol svedkom či niektoré pri svojej práci vypočul. Možno práve preto si môžu nájsť čitateľa...

Eduard Maták (1941), rodák z Ružomberka, absolvoval Priemyselnú školu stavebnú a zememeračskú v Košiciach a Stavebnú fakultu (odbor geodézia a kartografia) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Polovicu svojho aktívneho života prežil ako geodet v teréne a druhú v riadiacich funkciách rezortu geodézie, kartografie a katastra. V minulosti napísal štyri samostatné publikácie „Predmety poznania (1996), „Ján Botto – básnik a geodet (2002), „Predmety spomienok (2008), „Kroniky poblúznených rokov (2013). Je autorom dvoch televíznych poviedok „Strýko (STV Košice 1982), a „Vnuk (ČSTV Praha 1985). Publikoval aj v odbornej tlači a pracoval ako funkcionár Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností.