Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.

László Krasznahorkai je maďarský spisovateľ, ktorý vzbudil pozornosť v literárnokritických kruhoch po celom svete. Jeho diela charakterizuje impozantná koncepcia, filozofický fundament, precízna výstavba deja, plasticky vykreslené postavy a nanajvýš osobitý rozprávačský jazyk. Debutový román Satanské tango vyšiel v Maďarsku v roku 1985.

V roku 2015 zatiaľ ako jediný maďarský spisovateľ získal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu za maďarský preklad knihy Melanchólia vzdoru. V roku 2025 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru za „jeho strhujúce a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického desu znovu potvrdzuje silu umenia“ Porota ho označila za veľkého autora epík stredoeurópskeho priestoru s väzbami na Kafku či Bernharda, no zároveň za autora komplexnejšieho, ktorý sa nebojí kontemplatívne hľadieť i na východ.

Súčasný maďarský majster apokalypsy, ktorého možno porovnávať s Gogoľom či Melvillom.“ – Susan Sontagová
„Jeden z najtajomnejších umelcov v súčasnosti.“ – Colm Tóibín

„Typ spisovateľa, ktorý aspoň raz na každej stránke nájde dokonalý spôsob, ako vyjadriť niečo, čo niekto vždy cítil, ale nikdy to nedokázal opísať.“ – Nicole Krauss