To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No za 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom.

Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so “spoveďou”, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal… všetko.
A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe.
Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí…
Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala…
V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá.
Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy.
Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme.
Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič… aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa ‘čo by bolo keby’ aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus. Skryť popis