V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania sa zabehaným konvenčným schémam, ba i samovoľného štrikovania a nadštrikúvania takých konvencií. Postoj úsmevný, ale karikujúci, postoj nezhadzujúci, ale s trpkými liečivými pilulkami. Možno nám ním a v ňom autor s láskou núka v liečiteľskom zámere i blahočinné placebo, lebo veď nie každý neduh si vyžaduje práve drastickú kúru. Blažej Belák má veľký dar reči, veľké srdce, dosť veľké na to, aby sa jemu (isto) a nám (aspoň by mohla trošku byť) drahá reč celá doň vošla a prebývala v nádhernom teplúčku. Lenže tento – niekedy tvrdohlavý a možno puristický obranca čistého jazyka zrazu v prítomnej zbierke ľahučko naskakuje na hojdacieho koníka hovorovosti a doslova nás na ňom húpe, kolíše, rozmaznáva. Schopnosť nájsť príbeh pre báseň a naopak báseň pre príbeh je ďalším darom muža s nevšednou optikou. Darom, ktorý si za roky aktívnej tvorby pestoval, cizeloval a vážil, súc si dobre vedomý jeho vzácnosti či ceny.