Február 1948 je jednou zo zlomových udalostí v dejinách Slovenska (Československa) a bol dovŕšením začlenenia povojnového československého štátu do sovietskeho bloku. Prechodný politický systém Národného frontu s autoritatívnymi prvkami sa v tých dňoch definitívne pretransformoval na komunistický režim sovietskeho typu.

Predkladaná publikácia reflektuje aktuálny stav historického výskumu tohto obdobia v nástupníckych štátoch Česko-Slovenska i stredoeurópskom kontexte v rokoch 2018 - 2019, keď autori odovzdali príspevky. Februárový prevrat (alias „Víťazný Február“) bol ako symbolický začiatok dejín československého komunistického režimu každoročne s veľkou pompou oslavovaný ako „víťazstvo pracujúceho ľudu“. Zodpovedajúcu pozornosť mu teda, samozrejme, venovala aj „režimistická“ historiografia, no slobodný výskum, ktorý nebol poplatný komunistickej ideológii, bol v našej krajine možný až po Novembri 1989.

Kniha Nastolenie komunistického režimu v Československu vo februári 1948 a jeho dôsledky pre spoločnosť čiastočne tematicky i chronologicky nadväzuje na publikáciu Ústavu pamäti národa z roku 2008 Február 1948 a Slovensko, ktorá zahŕňala predovšetkým genézu a príčiny februárového prevratu v dobových politicko-spoločenských súvislostiach (predovšetkým v období rokov 1946 - 1948). Zaoberá sa februárovými udalosťami a obdobím, ktoré bezprostredne nasledovalo po nastolení nových mocenských pomerov. Zameriava sa teda na mechanizmus prevzatia moci komunistickou stranou na rôznych mocenských, politických i spoločenských úrovniach a jeho následné vnútropolitické i celospoločenské dôsledky. Je tiež pokusom o mnohostranný analytický pohľad vrátane komparácie vývoja v slovenskej a českej časti štátu, ako aj v susedných krajinách formujúceho sa sovietskeho bloku po nastolení mocenského monopolu komunistickej strany. Jednotlivé kapitoly reflektujú širší kontext celospoločenských zmien - okrem politiky, štruktúr vládnucej strany, verejnej správy či práva napríklad aj v oblasti hospodárstva, kultúry, školstva a cirkví. Zaoberá sa aj medzinárodnopolitickými súvislosťami komunistického prevratu vrátane jeho reflexie v zahraničí. Osobitná časť je venovaná úlohe a aktivitám bezpečnostného aparátu štátu ako kľúčového mocenského nástroja, či počiatkom odboja voči novo nastolenému nedemokratickému režimu, ktorý sa začal formovať doma i v exile.

Autormi kapitol sú takmer všetci historici, ktorí sa predmetnou problematikou zaoberajú a prostredníctvom nich je zastúpená aj väčšina relevantných vedeckých pracovísk. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať všetkým spoluautorom publikácie za ich vypracovanie a konštruktívnu spoluprácu pri tvorbe nášho spoločného diela.

Rovnako sa chcem poďakovať obom recenzentom, ako aj vydavateľovi publikácie - Ústavu pamäti národa. Jej vydanie je súčasťou napĺňania jeho úloh uložených zákonom, medzi ktoré

patrí aj analýza príčin a spôsobu straty slobody, prejavov komunistického režimu a jeho ideológie a zverejňovanie informácií v podobe vydávania a šírenia publikácií.

Veríme, že predkladaná publikácia predstavuje ďalšie prehĺbenie poznatkov o tomto kľúčovom míľniku našich dejín a zodpovedajúci posun v úrovni jeho poznania. Dúfame tiež, že si okrem odbornej verejnosti nájde cestu aj k študentom i záujemcom o históriu z radov širokej čitateľskej verejnosti.

Ondrej PODOLEC