Smrť človeka má od nepamäti svoj biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer. V prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Kniha je určená tým, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto najzákladnejšou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote a porovnáva ich s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen sprostredkovať, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj ako so smrťou žili. Hľadá odpoveď na otázku, čo sme stratili a čo sme získali v spôsobe, akým sa dnes vyrovnávame so smrťou – a či by sme sa od minulých generácií predsa len nemohli niečo naučiť. Smrť vyvolávala a dodnes vyvoláva strach, úzkosť, úžas, ale aj zvedavosť a nutnosť hľadať odpoveď na základnú otázku: čo je zmyslom života?