"Planéta nepotrebuje ľudstvo. Ľudstvo potrebuje planétu!"

Po prírodnej kataklyzme sa ľudia rozdelili. Podľa dôležitosti v spoločnosti osídlili jednotlivé pod-poschodia 40 v oceánoch, na súši zostali Suchozemci, ktorí sa nechceli podrobiť pravidlám a niektorí , zväčša starší ľudia, sa rozhodli dobrovoľne odísť a svoju energiu z tela venovať budovaniu novej spoločnosti.
Manu, platformový inžinier a biologička Lena so synom Nikom obývajú komfortné poschodie pod-poschodia. Majú za úlohu vybudovať Oázu na súši, kde by sa mohli posadiť stromy a iné rastliny tak , aby prežili. Ľudstvo totiž živia ochutené morské riasy.
" Škoda, že jablko nebolo mojím obľúbeným ovocím," smutne sa pousmiala, neviem si spomenúť na jeho chuť. ,Môžem ti však potvrdiť, že náš vedúci je naveky poznačený . Mal možnosť ochutnať plod jablone v techskleníku jednej vzdialenej platformy." Položila pred neho porciu večere. Pre seba vytiahla zo skrine kapsulu zeleninovej omelety.
Zvedavý Niko, ktorému učarovala encyklopédia zvierat sa vydáva na zakázané územie v sprievode Izy, dcéry rebelov.
Jeho otec pri hľadaní vhodného miesta pre Oázu stratil kontakt s platformou. Manu objaví sad ovocných stromov a s úžasom sleduje, že to, čo platformoví ľudia dlho plánovali, je už skutočnosťou. Sad však napadla neznáma choroba a stromy umierajú. Podarí sa ich zachrániť?
"Príroda sa progresívne vytrácala, vyparovala ako voda na rozhorúčenom piesku. Nik nepočul jej krik. Ešte aj stromy, ktoré sa miazgopotne snažili udržať pri živote, dusil smilax drsný. Svinstvo! Doprial si ďalší hlt a poškriabal sa vo vlasoch. Na nahý povrch stola padol z koruny jaseňa drobučký mravec. Leon ho chytil medzi prsty a zadíval sa na neho."
Postapokalyptický román Antropocén Projekt Oáza nemá iba jednu hlavnú postavu. Postupne sledujeme život veterinára Antona, novinára Leona, Manu a Leny a ďalších postáv. Každá z nich ,okrem predošlého spôsobu života, niekoho dôležitého stratila/ matku, ženu, dieťa/. Ale každý z nich má v sebe vieru, že sa dá vybudovať lepší svet pre všetkých. Román poukazuje na dôležitosť ochrany Zeme , kým je ešte čas. Zároveň pripomína, že ľudstvo tak ako v minulosti, teraz, aj v budúcnosti môže byť v dôsledku spoločenského postavenia, viery/ nielen náboženskej/ a iných kritérií, rozdelené.
Po dočítaní tejto knihy som mala chuť rozbehnúť sa k prvému stromu a objať ho. Aj obyčajná prechádzka a jablkový koláč môže byť pokladom. Skryť popis